Protokoly Sionských mudrcov v širokom historickom kontexte

Protokoly Sionských mudrcov nevznikli vo vzduchoprázdne. Boli výsledkom procesov, ktoré sa pripravovali dlhú dobu pred nimi a následne sa plány v nich načrtnuté začali okamžite realizovať. Tento článok má za cieľ zaradiť udalosti predchádzajúce a nasledujúce vzniku Protokolov do kontextu so súvisiacimi reálnymi historickými udalosťami.

(aktualizácia 16.2.2018: dole do diskusie pod článkom som pridal dve ďalšie udalosti: 1) Cromwellova revolúcia v Británii (1649-1653) a 2) Viedenský kongres (1814-15) predstavujúci prvý pokus o zriadenie federalizovaného európskeho superštátu)

(poznámka: vzhľadom na to, že tento text je zostavený z obrovského množstva historických textov, informácií a faktov, je možné, že v ňom zostali rôzne drobné nepresnosti, či už v dôsledku snahy o maximálnu stručnosť alebo v dôsledku nepozornosti. Všetky informácie preto berte predovšetkým ako základnú orientačnú osnovu k ďalšiemu vlastnému štúdiu a v prípade nejasností si dáta preverte z ďalších zdrojov. Ospravedlňujem sa za extrémnu dĺžku textu, ale už v tejto podobe sú texty zostručnené na hraničné minimum a pri ďalšej snahe o zostručnenie by prišli o väčšinu zmyslu.)

Miniobsah

——

Toledský dopis
===========

Pri hľadaní počiatkov akejkoľvek udalosti sa dá ísť neobmedzene hlboko do minulosti, takže si treba stanoviť nejaký zmysluplný začiatok.

Ako teoretický najstarší základ udalostí sa dá zobrať tzv. “Toledský dopis“, ktorý radí Židom, ako reagovať na stupňujúci sa tlak zo strany španielskej monarchie. Niektoré texty ho spomínajú tiež pod názvom “Konštantinopolský dopis”. Pochádza z 21. decembra 1489 a obsahuje prvé náčrty ako získať kontrolu nad spoločnosťou.

Na jeho základe v roku 1530 vznikla v Španielsku spoločnosť, ktorá neskôr poslúžila ako základ pre vznik rádu Iluminátov. (bez ďalších detailov)

Plány organizácie boli prepracované a zmodernizované v roku 1773 počas tajného stretnutia najvplyvnejších bankárskych rodín na čele s rodinou Rothschild. Ako konečný cieľ bolo určené dosiahnutie svetovlády s jedným celosvetovým vládcom. Plán popisuje, ako ovládať ľudstvo formou odopierania prístupu k informáciam a odopierania osobnej slobody. Cieľom je oslabiť vôľu a silu ľudstva tak, aby akceptovalo ustanovenie svetovej vlády.

Následne bol Žid Adam Weishaupt poverený vypracovať detailnejší plán. Práve od Weishaupta pochádza heslo “Účel svätí prostriedky”. Weishaupt pohŕdal všetkými civilizačnými cnosťami: čestnosť, česť, slušnosť, morálku, etiku a ľudskosť označoval ako slabosti, vďaka čomu budú schopní ovládnuť svojich odporcov. Naopak si cenil lož, klam, lstivosť, nečestnosť, brutalitu, bezohľadnosť, vraždy.

Jeden z jeho zámerov bol zničiť prospešný vplyv rodičov na deti a vystaviť tak nechránené deti vplyvu iluminátskeho spiknutia.

.

.

Vznik Rádu Iluminátov (detailnejší kontext)
=====================

História Ilumátskeho rádu začína dátumom 1.5.1776, kedy bola Adamom Weishauptom založená tajná spoločnosť “Starobylých osvietených vizionárov bavorských”. Založená bola v Ingolstadte, financovaná rodinou Rothschildovcov a vstúpili do nej tisícky vtedy vplyvných Európanov. V priebehu 5 rokov spoločnosť ovládla dianie v Bavorsku.

10.júla 1785 náhodne zahynul iluminátsky posol Jacob Lang (zasiahnutý bleskom) a polícia u neho našla tajné dokumenty rádu popisujúce plány na zvrhnutie existujúceho monarchistického systému. Následne bol úradmi rád okamžite zakázaný a rozpustený. V snahe uniknúť zatknutiu utiekli najvýznamnejší členovia do Francúzska a stiahli sa do ilegality a utajenia.

Od tej doby mali Ilumináti prsty vo všetkých veľkých udalostiach a revolúciach histórie, začínajúc Francúzskou revolúciou, cez prvú a druhú svetovú vojnu, ruskú komunistickú revolúciu až po studenú vojnu.

.

.

Veľká francúzska revolúcia (1789-1795)
================================

Po zákaze Iluminátskeho rádu sa väčšina jeho členov presunula z Bavorska do susedného Francúzska, kde splynuli s existujúcim hnutím slobodomurárov a v krátkej dobe ho úplne ovládli.

Vypuknutie Francúzskej revolúcie býva priamo dávané do súvisu s plánmi iluminátov, vypracovanými Adamom Weishauptom. Napriek tomu, že tieto plány padli do rúk Bavorskej polície a dostali sa aj do rúk francúzskej vlády, neboli brané s dostatočnou vážnosťou, pretože v roku 1785 sa pozícia francúzskej monarchie zdala byť neotrasiteľná

Stačila však séria niekoľkých neúrodných, rokov a začínajúceho hladomoru, doplnená o špekulácie na trhu s potravinami, ktoré umelo prehĺbili nedostatok chleba a pšenice. V roku 1789 pod vplyvom nepokojov medzi francúzskou verejnosťou vypukla lavínovite sa šíriaca vzbura. Napriek tvrdeniam, že sa jednalo o spontánne ľudové povstanie, je dnes už dostatok dôkazov, že hlavní organizátori boli členovia francúzskych slobodomurárskych lóží, ktoré medzi seba prijali bavorských iluminátov.

Jednou z prvých vecí, v rámci snáh revolucionárov o oslabenie monarchie, sa stalo presadenie všeobecného volebného práva a zriadenie Národného konventu. V ňom okamžite väčšinu miest obsadili slobodomurári vydávajúci sa za hovorcov hlasu ľudu. Prvých volieb sa zúčastnilo iba 10% právoplatných voličov, bola to novinka, ktorej nikto poriadne nerozumel a ani nedôveroval.

Ďalšou z noviniek prinesených francúzskou revolúciou bolo právo na rozvod.

V priebehu krátkej doby sa situácia v krajine v súvislosti s revolúciou vyhrotila a revolučné skupiny na seba strhávali stále viac moci. Pod dozorom Výboru pre verejné blaho sa rozpútal teror voči všetkým spochybňovateľom revolúcie, ktorý viedol k desaťtisícom popravených. Jedným z hlavným propagátorov revolučného teroru bol Jean Marat (niektoré texty udávajú jeho náboženskú príslušnosť k Hugenotom, iné texty mu prisudzujú židovský pôvod).

V roku 1793 začalo masívne prenasledovanie katolíckej cirkvi, zatváranie kostolov a popravy kňazov. V rámci snahy o úplné vymazanie kresťanstva z kultúry bol zrušený kresťanský (gregoriánsky) kalendár a nahradený revolučným kalendárom.

Jednou z úplne posledných noviniek, ktoré francúzska revolúcia stihla zaviesť, bolo nahradenie kresťanstva uctievaním Kultu najvyššej bytosti .

Znovu zdôrazním, že jedným z prvotných a najhlavnejších cieľov židovského Rádu Iluminátov bolo zničenie kresťanstva. Adam Weishaupt bol pôvodom v Žid, v detstve násilne konvertovaný na kresťanstvo, vychovaný jezuitmi, ale kresťanstvo vnútorne hlboko nenávidiaci. V súčasnosti sú ilumináti spájaní s uctievaním Satana.

Teror a narastajúca všadeprítomná paranoja napokon pohltila aj vodcov francúzskej revolúcie. Keď začalo reálne hroziť, že Robespierre začne hľadať a popravovať “zradcov” v svojom najužšom kruhu spolupracovníkov, jeho spolubojovníci spanikárili a zorganizovali bleskový puč, v dôsledku ktorého skončil pod gilotínou samotný Robespierre. Stretol som sa aj s tvrdením, že ilumináti, ktorí stáli v pozadí celého diania, dospeli k názoru, že Robespierre na seba strhol príliš veľa moci a začali ho vnímať ako hrozbu a že práve oni popostrčili udalosti tak, aby Robespierra napokon zomleli.

Následne teror utíchol a krajina sa začala vracať do normálu. Niektoré spoločenské dôsledky a myšlienky revolúcie však už v spoločnosti natrvalo zostali.

Francúzska revolúcia bola z pozadia organizovaná židovskými silami, ktoré v tej dobe nemohli vystúpiť verejne a preto jednali cez nastrčené štruktúry slobodomurárov a nimi verejnosti podstrčených naivných revolucionárov. Jeden zo zásadných výsledkov francúzskej revolúcie pre Židov bol ten, že v dôsledku chaosu a rozvratu pôvodných pravidiel bola dovtedy silne utláčaná židovská menšina plne spoločensky a nábožensky emancipovaná. To v neskorších dobách umožnilo židovským aktivistom vstupovať do udalostí priamo, či už v podobe bankárov, revolucionárov, politikov alebo dokonca ministrov vlád.

Taktiež ďalšia vec zanechala hlboké dôsledky. Chaos francúzskej revolúcie a následný pád monarchistického systému využili židovskí bankári, ktorí pre seba uchvátili právomoc vytvárať pomocou úverového triku peniaze. Vďaka tomu v priebehu nasledujúceho storočia zbohatli doslova zo vzduchoprázdna a získali obrovský ekonomický vplyv nad svetom (z Rakovského protokolov, str. 26-28)

Počty obetí francúzskej revolúcie sa udávajú okolo 300 000 ľudí. Už v tej dobe presadzovali ilumináti myšlienku nutnosti redukcie populácie, ktorú aplikovali na Francúzsko formou úmyselne podporovaného revolučného teroru.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5 (str. 44-46)

.

.

Napoleonské vojny (1805-1815) (wikipédiový kontext)
=============================

Napoleonské vojny sa v istom zmysle dajú chápať ako jeden z prvých pokusov o nastolenie svetovlády pod jedným vládcom.

Ako zásadná informácia môže byť fakt, že vo Francúzsku mala v dobe napoleonských vojen hlavné sídlo bankárska rodina Rothschild.

Banky rodiny Rothschild, riadené piatimi synmi Rothschildovcov, rozmiestnené strategicky v piatich významných európskych krajinách, štedro financovali všetky bojujúce strany, vďaka čomu na vojne výrazne zbohatli. Počas úspešnej finančnej špekulácie v dobe bitky u Waterloo priviedli Rothschildovci k bankrotu britskú vládu a získali kontrolu nad britským bankovým systémom. Od tej doby Rothschildovci ovládali centrálnu banku Británie Bank of England.

Napriek tomu však plán nevyšiel úplne podľa predstáv. V roku 1812 bol Napoleon porazený počas jeho ťaženia proti Rusku a väčšina jeho armády bola zničená. Možno bolo pôvodným plánom zatiahnuť Napoleona do zdĺhavej vojny s Ruskom, v ktorej by obe veľmoci vzájomne vykrvácali a bankári by následne získali kontrolu nad celým územím Napoleonom ovládanej Európy aj Ruska. Opakovaný pokus o návrat Napoleona k moci v roku 1814 skončil po pár mesiacoch jeho definitívnou porážkou a doživotným exilom na ostrove Svätej Heleny.

Celkový počet obetí napoleonských vojen sa odhaduje na 3,5 až 4 milióny ľudí, čo bolo na tú dobu obrovské číslo.

.

.

Národnooslobodzovacie hnutia v Európe v roku 1848
==================================================

Podľa vzoru Francúzskej revolúcie sa ilumináti pokúšali v nasledujúcich desaťročiach opakovať svoj úspech so zvrhávaním monarchií v celej Európe

Od 1830tych rokov od Rakúsko-Uhorska až po Rusko prepukajú hnutia národného obrodenia a poddaní z celej Európy sa búria proti feudálnej vrchnosti žiadajúc množstvo ekonomických reforiem (zrušenie poddanstva) a národnostných reforiem (právo na sebaurčenie národov).

Tieto tlaky vrcholia v Rakúsko-Uhorsku počas známeho revolučného roku 1848, kedy obyvatelia silne inšpirovaní udalosťami Francúzskej revolúcie sa pokúsia zopakovať jej scenár aj v domovskej krajine. Podobné tlaky prebiehajú aj v cárskom Rusku.

Ani jedna z týchto revolúcií nebola úspešná a po ich potlačení (a symbolickom splnení niektorých požiadaviek) boli európske monarchie nútené brániť sa pomocou stupňovania politickej represie. Z nášho dejepisu máme toto obdobie spojené s obdobím silnej maďarizácie na Slovensku a germanizácie v Čechách. Podobné trendy ale prebiehali aj v Rusku, kde bolo zakázané používanie polštiny, ukrajinčiny, fínštiny, litovčiny, lotyštiny, estónčiny a ďalších národnostných jazykov – presne z rovnakého dôvodu – silneli tam odstredivé hnutia hroziace rozpadom ríše.

Dá sa predpokladať, že tieto národnooslobodzovacie hnutia len ťažko mohli v rovnakom čase vzniknúť v toľkých vzájomne izolovaných krajinách, takže sa dá predpokladať, že boli skryto rozdúchavané a financované vonkajšími sponzormi.

História ukázala, že všetky tieto pokusy o zvrhnutie monarchií skončili neúspechom a že európske monarchie sa poučili z príkladu Francúzska a nedovolili zopakovať scenár Francúzskej revolúcie.

.

.

Marxizmus a komunistické robotnícke revolučné hnutie (wikipédiový kontext)
====================================================

Už zakrátko vzniká nový nástroj na destabilizáciu pôvodného monarchisticko-feudálneho zriadenia.

Teóriu komunizmu vypracoval Karl Marx a Friedrich Engels už v 1840tych rokoch.

V roku 1848 bol vydaný “Manifest komunistickej strany“, ktorý sa stal základom budúcich pokusov o robotnícke revolučné hnutia.

Pre zaujímavosť: “komunizmus” je udávaný ako jeden zo stupňov iluminátskej hierarchickej pyramídy.

V roku 1864 vzniká Medzinárodná asociácia pracujúcich, dnes známa pod názvom Prvá internacionála.

V roku 1871, zhodou okolností práve počas prebiehajúcej prusko-francúzskej vojny (úmyselne vyprovokovanej diplomatmi v pozadí), vypukne robotnícke povstanie, známe ako Parížska komúna. Napriek tomu, že povstanie je o 2 mesiace porazené, schéma povstania sa stane prototypom komunistických revolúcií, ktoré budú nasledovať v nasledujúcich desaťročiach.

.

.

Anarchistické hnutia
====================

Za zmienku stojí, že v druhej polovici 19. storočia trpelo Rakúsko-Uhorsko (resp. viaceré krajiny v Európe) opakovanými problémami s útokmi najrôznejších anarchistických zoskupení. Tieto hnutia bez konkrétneho politického programu si dávali ako jediný cieľ zvrhnutie vládnucej monarchie a nastolenie chaotickej spoločnosti bez pravidiel.

Typickými aktivitami anarchistov boli bombové útoky v uliciach, bomby nastražené pod koľajnicami vlakov a atentáty na vrcholových politikov a členov rakúskej monarchie.

Dnes by sme toto hnutie bez akýchkoľvek okolkov označili ako teroristické. To len ukazuje, že svetové elity sa opakovane snažia používať rovnaké stratégie.

Do prúdu týchto udalostí patrí atentát na rakúsku cisárovnú Sisi (1896) alebo atentát na následníka rakúskeho trónu Ferdinanda de Este v Sarajeve (1914).

.

.

Vznik sionistického hnutia
==========================

V stredoveku boli kvôli konfliktom s miestnym obyvateľstvom postupne Židia úplne vyhnaní z celej Západnej Európy a usadili sa vo Východnej Európe a hlavne v Rusku.

Po tom, čo sa vyhrotili aj vzťahy v Rusku, emigrovalo niekoľko rodín v 19. storočí do Palestíny (v tej dobe súčasť Osmanskej ríše), kde si kúpili pozemky a hľadali pokojné útočište pred prenasledovaním. V roku 1883 žilo v Palestíne v podobe 6 kolónií 200 židovských rodín, ktoré dali základ myšlienke “sionizmu”, t.j. návratu Židov z celého sveta do svojej domoviny v Palestíne. Táto myšlienka sa zakrátko stala politickým hnutím s vplyvnými sionistickými organizáciami.

V roku 1897 sa v švajčiarskej Bazileji (Basel) konal I. sionistický kongres, z ktorého okrem iného pochádzajú aj stenografické zápisy ľudovo označované ako Protokoly sionských mudrcov.

V téme sionizmu a návratu Židov do Palestíny sa intenzívne finančne angažovali banky židovských rodín Rothschild, Kuhn, Loeb, Warburg a Rockefeller. Tieto rodiny financovali v 19.storočí v Palestíne rozsiahle investičné projekty, ktoré poslúžili ako základ k neskoršej kolonizácii.

Finančnou spoluprácou s Britániou sionisti dosiahli, že Británia vyhlásila Palestínu za svoje záujmové územie a vyhnala z nej Turkov (Osmanskú ríšu). V roku 1917 britská vláda umožnila Židom osídľovať Britmi okupované územie Palestíny. Od tej doby na niekoľko nasledujúcich desaťročí figurovala Palestína ako britské mandátne územie. Židovské, sionistické a britské organizácie spolupracovali na plánoch zriadenia židovského štátu na danom území.

Hlavný problém pre sionistov bol v tom, že väčšina Židov vo svete nemala záujem o vysťahovanie do Palestíny a niektorí sionistickú agendu otvorene odmietali.

zdroj: 1 (strany 76-77)

.

.

Protokoly sionských mudrcov
===========================

V roku 1897 počas 1. zasadania sionistického kongresu v Bazileji vznikajú na základe stenografického záznamu prednášok tzv. “Iluminátske protokoly”, známejšie pod názvom “Protokoly Sionských mudrcov”. Tieto protokoly obsahujú plán na ovládnutie sveta, veľmi podrobne popisujú budúce udalosti, vrátane detailného popisu, ako má byť nad občanmi nastolená centralizovaná svetová vláda.

Protokoly popisujú trendy, ktoré dnes vidíme všade okolo seba: rozpad morálky, sexuálnu výchovu detí, deštruktívne politické hnutia (liberalizmus, socializmus), priemyselnú výrobu pornografie, terorizmus v každodennom živote, štátnu kontrolu vzdelávania, legalizáciu potratov. Pritom texty boli napísané na konci 19.storočia. Popisovali tiež budúci pád monarchií v Rusku, Rakúsku a Nemecku.

Kópia zápiskov zo zasadania sa dostala do rúk ruskej cárskej polície a odtiaľ sa neskôr šírila po roku 1905 rôznymi cestami na verejnosť.

Keď v roku 1917 vypukla v Rusku komunistická revolúcia, upútala svetovú verejnosť až šokujúca podobnosť medzi udalosťami v Rusku a textami zo Sionských protokolov.

.

.

Realizácia plánov z Protokolov
==============================

Protokoly vznikli v roku 1897 a už v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa začalo pracovať na ich realizácii.

Jedna z dávnejších myšlienok iluminátov bola, že vláda nad svetom bude nastolená pomocou troch svetových vojen.

Mottom Iluminátov je “Ordo ab chao”, t.j. poriadok vzišlý z chaosu. Umelo vyvolané svetové vojny mali slúžiť na zničenie pôvodné spoločenského systému a zo vzišlého chaosu mal povstať “nový svetový poriadok” so svetovou vládou pod kontrolou Iluminátov.

.

.

Transformácie hnutia Iluminátov pod nové názvy
===================================

Jedna z typických stratégií pre Iluminátov bolo ich dôsledné maskovanie pod cudzie názvy. Akonáhle sa nejaký názov príliš verejne “preflákol”, presunuli svoju aktivitu pod iné meno.

Po tom, čo bol v roku 1785 v Bavorsku zakázaný Rád Iluminátov, pridali sa k hnutiu slobodomurárov, ktoré zakrátko ovládli a pokračovali v realizácii svojich plánov pod týmto menom. Ako spoločenstvo slobodomurárov zrealizovali Francúzsku revolúciu (1789) a nasledujúcich približne 100 rokov ovplyvňovali politiku v USA (drvivá väčšina amerických prezidentov boli slobodomurári)

V roku 1891 je britským politikom Cecilom Rhodesom založené “Spoločenstvo Okrúhleho stola”, v roku 1911 mení názov na Okrúhly stôl (Round table), a stáva sa nástupnickou organizáciou bývalého Rádu Iluminátov.

Spoločnosť Round Table sa následne ďalej rozširuje do regionálnych vetiev. V roku 1920 je skupinou Round Table založená skupina Royal Institute of International Affairs (RIIA) s vplyvom nad územím Európy. V roku 1921 je založená jej sesterská odnož Council of Foreign Relations (CFR) s pôsobnosťou v USA a ovládaná rodinou Rockefeller. V súčasnosti je CFR považovaná za jedno z hlavných centier skrytej svetovej vlády. V roku 1954 je založená konferencia Bilderberg, kde sa stretávajú jednotlivé názorové prúdy spikleneckých svetovládnych organizácií. V roku 1968 je založený Rímsky klub (Club of Rome). V 1970tych rokoch je Rockefellerom založená Trilaterálna komisia, zahŕňajúca do svojho vplyvu Východnú Áziu. Najmodernejšími nástupníckymi organizáciami týchto spoločenstiev sú súčasné konferencie G7 a G20 založené po roku 1990.

.

.

Rusko-japonská vojna (1904-1905) (wikipédiový kontext)
===========================

Jedným z prvých pokusov realizácie plánov z Protokolov bol pokus o zvrhnutie ruskej cárskej monarchie počas rusko-japonskej vojny v roku 1905. Treba si uvedomiť, že väčšinu sveta v tej dobe ovládala Británia (pod kontrolou iluminátov) a ruské cárske impérium predstavovalo jedno z najväčších území, ktoré stále nebolo pod ich kontrolou.

Neskoršie výsluchy židovského slobodomurára Christiana C. Rakovského (tzv. Rakovského protokoly , pdf) udávajú, že “októbrová revolúcia” z roku 1917 bola financovaná rovnakými ľuďmi, ktorí financovali v roku 1904 vojnu Japonska proti cárskemu režimu. Konkrétne boli spomenutí bratia Warburgovi, Jacob Schiff jednajúci v mene rodiny Rothschild a banková skupina Kuhn, Loeb and Co.

Počas obdobia rusko-japonskej vojny došlo k masívnym robotníckym nepokojom v Rusku so stupňujúcimi sa politickými požiadavkami a hrozbou povstania, ktoré sa vystupňovali až do podoby tzv. “Krvavej nedele” v januári 1905, kedy cárska polícia začala strieľať proti protestujúcemu davu. Hlavným politickým nositeľom revolučných nálad bola “Strana socialistiov-revolucionárov”, ľudovo prezývaných “eseri“.

Medzi organizátormi revolúcie z roku 1905 boli okrem iných mien aj Lenin a Trocký, ktorí po porážke revolúcie emigrovali do exilu, kde čakali na ďalšiu vhodnú príležitosť.

Pokus o robotnícku revolúciu v štýle Francúzskej revolúcie sa napokon skončil neúspechom a čakalo sa na ďalšiu vhodnú príležitosť.

.

.

Prvá a Druhá balkánska vojna (1912-1913) (wikipédiový kontext)
======================================

Tieto vojny sú vnímané ako úmyselná zámienka, ktorá mala vyprovokovať začiatok veľkej svetovej vojny.

Vznikli na území slabnúcej a rozpadajúcej sa Osmanskej ríše, kedy sa rozhoreli boje za nezávislosť viacerých okupovaných regiónov (Grécka, Bulharska, Srbska, Rumunska, Macedónska), vrátane vojen medzi nimi samými po získaní samostatnosti.

Napriek značnému úsiliu európskych diplomatov sa nepodarilo využiť tieto udalosti k vyvolaniu celoeurópskej vojny a tak sa čakalo na ďalšiu príležitosť.

.

.

Prvá svetová vojna (1914-1918) (wikipédiový kontext)
==============================

Čo sa nepodarilo zrealizovať počas balkánskych vojen, sa podarilo britským intrigujúcim diplomatom rozpútať o rok neskôr. Zámienkou k začiatku reťazovo sa rozbiehajúceho konfliktu bol atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda de Este srbským anarchistom v Sarajeve. Dodnes pretrvávajú domnienky, že tomuto atentátu bolo úmyselne napomáhané zo strany západných diplomatov, tajných služieb a agentov slobodomurárov.

Následne sa spustila rýchla reťazová reakcia, kedy spojenecké zmluvy zatiahli do vojny Srbsko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko, Nemecko, Turecko, Francúzsko a Veľkú Britániu.

Pôvodný cieľ konfliktu bol dosiahnuť, aby sa do vojny pustili Nemecko a Rusko a vzájomne v nej vykrvácali, pričom zisk z ich území by následne zabralo Britské impérium, ovládané Rothschildovou Bank of England a Komisiou 300.

Plán sa však nevyvíjal podľa predstáv, pretože nemecká armáda prekonala očakávania britsko-francúzskych plánovačov a rýchlym útokom začala postupovať proti Francúzsku, namiesto toho, aby uviazla v dlhých bojoch na ruskom fronte. Na pomoc Francúzom museli prísť Briti a vojna sa na niekoľko rokov zmenila na zdĺhavú statickú zákopovú vojnu, kde ani jedna strana nemala dosť síl na rozhodujúce víťazstvo.

Robin de Ruiter vo svojej knihe spomína, že sa na organizovaní a financovaní prvej svetovej vojny sa podieľali rodiny Rothschild, Warburg, DuPont, Astor, Schiff, Morgan atď.

USA počas väčšiny prvej svetovej vojny zastávali pozíciu neutrality, ale intenzívne financovali všetky bojujúce strany v Európe, hlavne prostredníctvom rodiny Morgan, ktorá Európe dodávala zbrane a muníciu.

Počet obetí prvej svetovej vojny sa obvykle udáva ako 10 mil. ľudí. Wikipédia udáva približne 10 mil. mŕtvych, 20 mil. zranených a 8 miliónov vojensky nezvestných.

.

.

Ruská komunistická revolúcia v roku 1917 (kontext podľa článkov z alternatívnych webov , viď príslušná tematická rubrika s linkami na články Valerija X)
====================================================

Ďalší pokus o zvrhnutie ruskej cárskej monarchie sa udial v roku 1917, prakticky podľa rovnakého scenára ako v roku 1905. Krajina oslabená 3 rokmi zdĺhavej vojny tentoraz nemala dostatok vnútorných síl na to, aby sa dokázala so situáciou vysporiadať a tak po pármesačnej úvodnej príprave v podobe vyvolávania nepokojov medzi robotníkmi hŕstka zahraničím platených revolucionárov zrealizovala prevrat a zajala ruského cára.

Drvivá väčšina komunistických revolucionárov (udáva sa až 90%) boli Židia. (1, 2)

V rámci ruskej komunistickej revolúcie medzi sebou od začiatku súperili dve strany. Jedna strana bola zastúpená Leninom, ktorého financovala nemecká tajná služba, s cieľom oslabiť Rusko a vyradiť ho z bojov druhej svetovej vojny. Druhá strana zastúpená Trockým, bola financovaná americkým kapitálom a cieľom bolo ovládnutie Ruska a jeho vydanie do rúk amerických bankárov.

Robin de Ruiter vo svojej knihe detailne dokladuje, že hlavní revolucionári na čele s Trockým boli pred revolúciou, ako aj počas nej a po nej, veľmi štedro sponzorovaní americkými iluminátskymi rodinami. Sú spomínaní: veľkobankár Jakob Schiff, banka Kuhn, Loeb & Co., peniaze od Warburga. Spomínané sú tiež finančné transakcie od osôb napojených na Rothschildovcov. Niektoré transakcie využívali ako krytie peniaze pre “Červený kríž”, ale v skutočnosti išli na účty bolševikov, ktorí za ne mali zvrhnúť ruskú dočasnú vládu z roku 1917.

Iluminátskym bankárom sa ich investície bohato vrátili v podobe ukradnutého ruského cárskeho zlata a podielov na ruských nerastných zdrojoch. V aktivitách bol zapojený aj Rockefeller, ktorý získal prístup k niektorým ruským ropným ložiskám.

Protikresťanské myšlienky, pretláčané komunistami, pochádzajú od iluminátov.

Červený teror, ktorý sa rozpútal po prevrate veľmi pripomínal obdobie hrôz francúzskej revolúcie. Zaviedli sa aj ďalšie známe “novinky” z čias francúzskej revolúcie: rozvody a zákaz kresťanstva.

Pod vplyvom občianskej vojny a strachu z teroru bolševikov sa ruská cárska ríša začala rozpadať na menšie štáty. Od Ruska sa odtrhlo územie Ukrajiny, Fínsko, Pobaltské republiky. V nasledujúcich rokoch zaútočilo proti Rusku Poľsko.

Krajina sa niekoľko rokov zmietala v chaose občianskej vojny, kedy na území pôsobili jednotky Trockého Červenej armády a proti nim Biele gardy zložené z intervenčných vojsk z celej Európy. Ironicky vzato boli obe bojujúce strany financované z rovnakých zahraničných zdrojov. Zahraničným organizátorom bolo jedno, kto v občianskej vojne zvíťazí, mali pod kontrolou obe strany.

Po nástupe bolševikov nasledovalo obdobie rôznych ekonomických a sociálnych experimentov. Zavedenie Leninovej Novej ekonomickej politiky (NEP) spôsobilo kompletné zhrútenie hospodárstva a dva roky trvajúci hladomor. Sociálne experimenty zahŕňali prenasledovanie kresťanov, zrušenie inštitútu rodiny (sobáše a rozvody na počkanie, nápady na “zdieľanie žien” v komunite a úradné prideľovanie žien na “dočasné užívanie”). Bolševici tiež zaviedli ďalšiu novinku – Rusko ako prvá krajina na svete v roku 1920 uzákonilo umelé potraty, ktoré boli zrušené až v roku 1936 nariadením Stalina.

Po roku 1922 červený teror postupne utícha a je nahradzovaný tvrdým policajným štátom. Od roku 1919 je budovaná rozsiahla sieť väzeňských táborov (gulag), kam sú odosielaní politickí odporcovia. (viac info)

Pre zahraničný veľkokapitál sa však napokon ruská revolúcia skončila rozpačito. Na jednej strane sa im podarilo zvrhnúť cársku vládu, na druhej strane sa revolucionári vedení Leninom ustanovili do pozície novej vlády a odmietli splniť svoje sľuby na vydrancovanie krajiny.

V nasledujúcich rokoch sa americkí bankári snažili situáciu dostať pod kontrolu. Najprv v podobe neúspešného atentátu na Lenina, neskôr dúfali, že vládu v krajine preberie Trocký. Po nástupe Stalina je bankárom v USA a Británii definitívne jasné, že Rusko do rúk v dohľadnej dobe nedostanú a že treba začať pracovať na novej stratégii.

Celková bilancia obetí komunistickej revolúcie v Rusku udáva okolo 25 miliónov obetí, kde sú zahrnuté obete prvotného Červeného teroru (1918), občianskej vojny (1918-1920), hladomoru (1921-1922) a tiež milióny obetí väzňov z gulagov. V dôsledku bolševickej revolúcie zahynulo niekoľkonásobne viac Rusov, než padlo na fronte prvej svetovej vojny. Bolševickí (židovskí) revolucionári sa cielene zamerali na vybitie ruskej národnej elity a inteligencie.

Zdroje: seriál aeronetu k téme VOSR: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7

Zaujímavé komentáre z diskusií k téme červeného teroru: 1 , 2

.

.

Ďalšie komunistické revolúcie v Európe v rokoch 1918-1919
=========================================================

V roku 1918 bežal naplno plán zvrhávania európskych monarchií pomocou komunistických revolúcií. Hlavným ideologickým základom bola myšlienka svetovej komunistickej revolúcie, ktorá mala sionistom v krátkej dobe priniesť kontrolu nad väčšinu krajín sveta. V roku 1917 sionisti verili, že doba ustanovenia sionistickej svetovej vlády je blízko.

Rakúsko-Uhorsko pod tlakom prehrávanej vojny v roku 1918 skolabovalo a rozpadlo sa na malé národnostné štáty (Československo, Rakúsko, Maďarsko, Srbsko, Rumunsko…).

Nemecký cisársky režim bol zvrhnutý formou palácového prevratu.

V období 1918-1919 prebiehala v Nemecku tzv. Nemecká revolúcia, kedy medzi sebou v krajine súperili nacionalistické a komunistické skupiny. Komunistické povstanie vedené Rosou Luxemburg a Karlom Liebknechtom bolo potlačené oddielmi Freikorps a obaja hlavní predstavitelia zabití. Posledným výkrikom revolúcie bolo vyhlásenie Bavorskej republiky rád v roku 1919, ktorá sa udržala 1 mesiac, než bola porazená nemeckou armádou. Počas svojho krátkeho revolučného panovania stihla Bavorská republika ustanoviť vládu zloženú z anarchistov a komunistov a začala zavádzať teror podobný Francúzskej revolúcii.

V roku 1919 prebehol pokus o komunistickú revolúciu pod vedením Bélu Kuna v Maďarsku, ktorý viedol na niekoľko mesiacov k vzniku Maďarskej republiky rád . Maďarská armáda napadla susedné krajiny a pokúsila zabrať časti územia Slovenska, Srbska a Rumunska. Po niekoľkých mesiacoch bola republika porazená vojskami Československa a Rumunska.

Vo Fínsku v roku 1918 vypukla prakticky okamžite po získaní samostatnosti od Ruska krátka ale mimoriadne brutálna občianska vojna tzv. “červených proti bielym”, ktorá trvala 3 mesiace a skončila porážkou bolševikmi podporovaných “červených”.

Popri tom prebiehali pokusy o politické nastolenie komunistickej vlády v Poľsku, ktoré definitívne ukončil až v roku 1926 prevrat generála Pilsudského.

Pre iluminátov sa znovu ukázalo, že stratégia občianskych revolúcií má neisté výsledky a veľmi často končí neúspechom.

Poznámka na okraj: možno je to len náhoda, že všetky komunistické revolúcie, ktoré v Európe vypukli v rokoch 1917-1919 mali ako symbol revolúcie červenú farbu, ktorá sa dá chápať ako rodinný symbol rodiny Rothschildovcov (červený štít).

.

.

Španielska chrípka (január 1918 až december 1920)
==================

Jedna z tém Sionských protokolov, ako aj starších prác eugenikov z Británie, bola téma redukcie svetovej populácie. “Elity” mali pocit, že 1 miliarda ľudí, ktorá bola na svete okolo roku 1900, je pre svet príliš veľká a príliš rýchlo rastie. Preto aby údajne predišli hrozbe hladomorov, bolo podľa ich názoru potrebné populáciu cielene zredukovať pomocou regulácie pôrodnosti, potratov, nútených sterilizácií, svetových vojen a obrovských pandémií. Už táto myšlienka v sebe ukrývala neuveriteľný cynizmus: aby sa predišlo úmrtiam z hladomoru, malo byť ľudstvo úmyselne decimované pomocou vojen a epidémií.

Od začiatku 20. storočia sa postupne rozširuje po svete prax očkovania ako prevencie šírenia epidémií. Existujú špekulácie o tom, že absurdne rýchly celosvetový rozmach španielskej chrípky mohol byť spojený práve so zavedením očkovacích programov, pričom vakcíny mohli byť úmyselne nakazené infekciou. Pri španielskej chrípke je dodnes len ťažko pochopiteľné, prečo na ňu masovo zomierali práve mladí a zdraví ľudia, zatiaľ čo deti a starých ľudí obchádzala.

Je možné, že španielska chrípka bol jeden z prvých experimentov s umelo vyvolanými pandémiami, akých bolo neskôr zrealizovaných ešte mnoho ďalších (od epidémie HIV, cez Hongkongskú chrípku, Ebolu, explozívny nárast rakoviny až po súčasné mediálne strašenie vtáčou chrípkou)

Odhaduje sa, že na Španielsku chrípku zahynulo 50-100 miliónov ľudí, čo je 5-10x viac než bolo obetí prvej svetovej vojny a viac než bolo obetí druhej svetovej vojny. Je zaujímavé, že školské učebnice dejepisu sa veľmi detailne venujú téme prvej aj druhej svetovej vojny, ale katastrofa spojená so Španielskou chrípkou je spomenutá len pár riadkami, ak vôbec.

.

.

Nástup pseudodemokracie
=======================

Po skončení prvej svetovej vojny sa bez akejkoľvek verejnej diskusie po celej Európe zaviedla vláda v podobe zastupiteľskej demokracie a všeobecného volebného práva.

Táto forma vlády je paradoxne popisovaná už v sionských protokoloch ako nástroj zvrhnutia monarchistických vlád a ustanovenia pseudo-slobodnej vlády ľudu. Cieľom týchto demokratických vlád v skutočnosti malo byť udržiavanie krajiny v politickom chaose, ktorý ju bude oslabovať a zároveň bohatým bankárom umožní bez problémov ovládať politiku pomocou správne smerovaných finančných tokov.

V priebehu pár rokov zaviedli všeobecné volebné právo takmer všetky európske krajiny.

V drvivej väčšine krajín Európy viedol tento krok rýchlo k znechucujúcemu chaosu striedania skorumpovaných vlád a hysterických predvolebných kampaní. Už o desať rokov neskôr bola demokracia opovrhovaná a ľudia volali po návrate silnej diktátorskej vlády.

V Poľsku skončila hra na demokraciu v roku 1926 prevratom Pilsudského. V Taliansku v roku 1922 prevratom zo strany Mussoliniho. V Maďarsku nastúpila Hortyho diktatúra hneď po porážke Maďarskej republiky rád v roku 1919. Nemecká Weimarská republika sa v období 1919-1933 zvíjala v zmesi hyperinflácie, astronomických vojnových reparácií a nekonečného kolobehu každé 2 roky sa opakujúcich volieb. Jediné dve krajiny v Európe, ktoré mali aspoň symbolicky funkčnú demokraciu bolo Československo a Francúzsko.

.

.

“Búrlivé dvadsiate roky” a rozvrat spoločnosti (wikipédiový kontext)
============================================

To, čo dnes vidíme všade okolo seba v podobe absurdít feminizmu, homosexualizmu, potratov, rozvodov, nevery atď, bolo po prvý krát masovo nastolené v 1920tych rokoch.

Práve toto obdobie bolo typické totálnym rozvratom dovtedy platných spoločenských noriem. Hnutie sufražetiek presadzovalo (okrem volebného práva pre ženy) krátke sukne, chlapčenské účesy pre ženy (tvz. Bubikopf) a “právo pracovať” (t.j. aby ženy smeli chodiť drieť za pásom vo fabrike a neboli “uväznené” v domácnosti). Texty udávajú, že hnutie sufražetiek bolo financované Rockefellerovou nadáciou a že jeden z cieľov “oslobodenia žien z útlaku domácnosti” bolo nahnať ženy do fabrík, aby tam stlačili výšku platov robotníkov a zvýšili majiteľom zisky. Ďalší cieľ hnania žien do práce bolo, aby výchovu ich detí mohol prevziať v čo najmladšom veku štát.

V Európe a USA sa masovo rozrastali podniky zaoberajúce sa prostitúciou, hudobné a striptízové kabarety, móda a umenie podporovali homosexuálne trendy (hlavne v Nemecku). Podporovali sa trendy nevery a na popularite po celom svete naberali rozvody (ktoré sa zhodou náhod po prvý raz objavili v dobe Francúzskej revolúcie). Média propagovali “moderné” umenie v podobe literatúry písanej básnikmi spitými absintom a maliarske “umenie” bolo predstavované modernistami typu Picasso.

Práve znechutenie z morálneho rozvratu spoločnosti bolo jednou z hnacích síl, ktoré podporovali nástup Hitlera v Nemecku.

Druhá svetová vojna trend rozvratu spoločenských rolí dočasne zastavila a muži a ženy sa vrátili k svojim tradičným rolám (dlhšie vlasy a sukne u žien, návrat k starostlivosti o rodinu, ústup popularity rozvodov a nevery).

.

.

Veľká hospodárska kríza a nástup Hitlera (1925-1938)
========================================

Keď americkým a britským (židovským) veľkobankárom definitívne došlo, že po nástupe Stalina v Rusku sa len tak ľahko nedostanú k ruským nerastným a územným zdrojom, začali pracovať na novom riešení. Vojna Británie proti Rusku by bola príliš drahá a riskantná, takže namiesto toho sa rozhodli znovu vyzbrojiť zruinované Nemecko a použiť ho ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov.

Ako nádejného kandidáta si vybrali národného socialistu Adolfa Hitlera, ktorý na jednej strane hlásal socialistické myšlienky (nenávisť ku kapitalizmu a Versailskej zmluve), ale na druhej strane nenávidel ruských komunistov.

Od roku 1925 do roku 1933 dostávala Hitlerova NSDAP masívne finančné dary a pôžičky od sponzorov z amerických zdrojov, často pomocou skrytých prevodov cez sprostredkovateľov.

Obvykle sú spomínané mená Rothschild, Rockefeller, DuPonte, J.P.Morgan, Warburg a Bush, plus ich vlastnené korporácie a banky.

Po roku 1933, keď sa Hitler definitívne dostal k moci, táto podpora ešte viac zosilnela a vplyvné americké koncerny a banky vlastnené židovskými rodinami poskytovali Nemecku všetku potrebnú finančnú a technologickú podporu pri vyzbrojovaní krajiny.

Viac info napríklad tu: http://www.zvedavec.org/komentare/2015/07/6513-epizoda-5-kdo-financoval-druhou-svetovou-valku.htm , https://diskuter.wordpress.com/2017/11/02/robin-de-ruiter-trinact-satanskych-pokrevnich-dynastii-recenzia-knihy-2-cast/#18 a iné

.

.

Druhá svetová vojna (1939-1945) (kontext podľa textov ruského historika Starikova)
===================

Pôvodné plány iluminátov predpokladali štart druhej svetovej vojny už o niekoľko rokov skôr (čím skôr, tým lepšie), ale keďže Nemecko ešte v tej dobe nebolo dostatočne vyzbrojené, plány sa o niekoľko rokov oneskorili.

Pôvodná myšlienka bola, že Nemecku budú poskytnuté najrôznejšie politické ústupky v získavaní území (zabratie územia Porúria, Alsaska-Lotrinska, Rakúska a Československa), a na oplátku potom Nemecko v aliancii spolu s Poľskom povedie vojnové ťaženie proti ZSSR.

Tento plán sa však zadrhol na vzdorovitosti Hitlera, ktorý prestal Západné mocnosti poslúchať a namiesto útoku na Rusko sa uspokojil so ziskom darovaných území. Slovensku dal nezávislosť, aby získal výhovorku chýbajúceho útočného koridoru k Rusku. Ruský historik Starikov tieto intrigy detailne popisuje vo svojej knihe, a vysvetľuje, ako západné mocnosti narýchlo vyprovokovali konflikt Nemecka s Poľskom, aby dosiahli novú kontaktnú hranicu Nemecka so ZSSR. Ani to však nestačilo a namiesto útoku na Rusko Hitler preventívne napadol a obsadil Francúzsko (čo bolo taktiež mimo pôvodný plán) a vyhrážal sa útokom Británii. Až následne sa odhodlal na vojnu proti Rusku, kde však precenil svoje sily a po niekoľkoročnom urputnom boji bola nemecká armáda úplne rozdrvená sovietskou Červenou armádou.

O ww2 bolo napísaných veľa textov, takže tu nebudem rozoberať detaily.

Podstatné však je, že víťazstvo ZSSR nebolo z pohľadu amerických a európskych iluminátskych rodín ani trochu žiadúce a už vôbec nie plánované. Namiesto zničenia ZSSR (resp. zvrhnutia Stalina) sa v roku 1945 vynorila nová superveľmoc, ktorá ani trochu nebola ochotná spolupracovať podľa požiadaviek amerických bankárov.

.

.

OSN ako základ pre budúcu svetovú vládu
======================================

V prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny sa realizátori Sionských protokolov ešte snažili pokračovať v plnení pôvodného plánu.

Už po prvej svetovej vojne bol zrealizovaný prvý pokus o zriadenie základu svetovej vlády v podobe Ligy Národov . Tento pokus nebol svetovou verejnosťou akceptovaný a so svojimi limitovanými právomocami (ekonomické sankcie bez možnosti ich silového vynucovania) nemala organizácia vo svete žiaden reálny vplyv.

V roku 1945, bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny, bolo rozhodnuté o založení jej nástupcu v podobe Organizácie spojených národov. Pri jej založení sa významne finančne angažovala Rockefellerova nadácia, ktorá okrem iného darovala OSN pozemok pre výstavbu jej hlavného sídla v New Yorku. Oproti Lige Národov bola OSN vybavená výrazne silnejšími právomocami, vrátane myšlienky intervenčných vojsk na silové vynucovanie svojich rozhodnutí. OSN sa tak mala stať základom budúcej svetovej vlády a svetovej armády.

Jedným z úplne prvých rozhodnutí OSN bolo rozhodnutie o zriadení štátu Izrael v roku 1947.

Rolu svetovej armády si OSN vyskúšala v roku 1950 v podobe intervencie v rámci Kórejskej vojny. Výsledkom však bola potupná porážka vojsk OSN, kedy po 3 rokoch patovej vojenskej situácie museli americké vojská pristúpiť na zmrazenie konfliktu v podobe časovo neobmedzeného prímeria.

Od tej doby sa na dlhé desaťročia OSN nedarilo na svetovej scéne zmysluplne presadiť (väčšinu jej rozhodnutí v Rade bezpečnosti blokovali zástupcovia ZSSR a Číny) a väčšina jej aktivít bola ignorovaná a prehlušená stupňujúcou sa Studenou vojnou.

.

.

Studená vojna (1945-1989)
=========================

Studená vojna sa v istom zmysle znovu točila okolo tej istej myšlienky ako prvá a druhá svetová vojna: podrobiť vplyvu iluminátov vzdorujúce Rusko. Situácia však bola komplikovaná faktom, že v roku 1945 mal ZSSR najsilnejšiu pozemnú armádu na svete a tiež faktom vynálezu atomovej bomby a následného divokého jadrového zbrojenia.

V prvých rokoch studenej vojny Amerika ( kam sa presunul hlavný vplyv Iluminátov) reálne pracovala s plánmi na kompletné vybombardovanie územia ZSSR jadrovými bombami. Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia vypracovávali plány počítajúce s desiatkami a neskôr stovkami miliónov obetí. Popri nasadení jadrového bombardovania sa počítalo s rozsiahlym použitím konvenčných, chemických a biologických zbraní (hlavne antraxu). Základňou pre chystaný útok mali byť Britské ostrovy, Egypt, Britská India a americké základne v okupovanom Japonsku.

V prvých rokoch sa plány zadŕhali na tom, že Američania nemali dostatočný počet jadrových bômb k útoku. Po roku 1948, kedy ZSSR otestoval svoju vlastnú jadrovú bombu sa už plánovači neodvažovali k útoku z obavy ruského protiútoku. V roku 1947 prišla Británia o Britskú Indiu, kľúčové územie k útokom na ZSSR. Taktiež situácia v Egypte sa pre Britov nevyvíjala priaznivo. To výrazne skomplikovalo možnosti budúcich leteckých útokov proti ZSSR, pretože Američanom zostali k dispozícii iba základne v Západnej Európe a na Aljaške, čo k plošnému bombardovaciemu útoku nestačilo.

Keďže americkým plánovačom napokon došlo, že je príliš riskantné snažiť sa zničiť ZSSR vojnovou cestou, rozpracovali stratégiu spoločenského rozvratu a farebných revolúcií. Paradoxne stratégia farebnej revolúcie je znovu len mierne upravenou modifikáciou plánov použitých už pri Francúzskej revolúcii.

Úspech s touto stratégiou Západ napokon dosiahol v roku 1989, kedy sa mu podarilo pomocou “zamatových” revolúcií zvrhnúť všetky proruské režimy vo Východnej Európe a o dva roky neskôr aj v samotnom ZSSR.

.

.

Nový svetový poriadok (1990-súčasnosť)
=====================

Po páde Východného bloku sa pre amerických iluminátov znovu otvorila cesta k realizácii skoro sto rokov starých plánov sionských mudrcov, ktoré museli byť kvôli komplikáciam opakovane odkladané bokom.

Znovu sa verejnosti predostrela myšlienka nutnosti zriadenia svetovej vlády (s OSN ako hlavným kandidátom), svetovej armády (US Army+NATO ako jej základ), svetovej meny (americký petrodolár) a svetového náboženstva (islam).

Amerika bola okolo roku 2000 jednoznačne najsilnejšou mocnosťou sveta, bez akéhokoľvek reálneho konkurenta. Rusko bolo ekonomicky na kolenách a zo všetkých strán divoko drancované. Američania počítali s úplnou likvidáciou Ruska, jeho rozdelením na 6 menších štátov a redukciou jeho populácie na 15 miliónov ľudí (t.j. redukcia o 90%)

V 1970tych rokoch boli Rímskym klubom vypracované stratégie depopulácie sveta s cieľom zredukovať svetovú populáciu na 500 miliónov až 1 miliardu ľudí, aká bola v dobe spísania Sionských protokolov. Depopulácia mala byť riešená zložitým mixom stratégií, kde dominovala hlavne téma šírenia neplodnosti (vrátane antikoncepcie a potratov), chorôb a rozvratu spoločenských vzťahov medzi mužmi a ženami. Projekt už v Západnej Európe bežal od 1970tych rokov, teraz sa začal aplikovať aj v ostatných krajinách sveta.

Po roku 1990 sa v prejavoch svetových politikov začína čoraz častejšie objavovať výraz “nový svetový poriadok” (“New world order”).

V roku 1991 je otestovaná možnosť útoku armády “svetového policajta” v podobe vojny OSN proti Iraku. V roku 1999 sa vyskúšala možnosť útoku vojsk NATO proti Juhoslávii, tentoraz už bez ohľadu na názor OSN.

V roku 2001 sa ponúkla ideálna zámienka k americkým útokom proti celému svetu v podobe začiatku “vojny proti terorizmu” vyprovokovanej arabskými útokmi proti budovám Svetového obchodného centra v New Yorku 11. septembra 2001.

V nasledujúcich rokoch nasleduje v krátkom slede séria amerických vojenských intervencií proti rôznym “neposlušným” krajinám: Afganistan, Irak, Líbya, Sýria. To všetko ďalej kombinované so stratégiami farebných revolúcií. Nekončiace vojenské vyhrážky znejú zo strany USA proti Iránu a Severnej Kórei, najsilnejším zo zostávajúcich neposlušných krajín.

Prebieha tiež stratégia globalizácie, ktorá sa snaží postupne všetky krajiny sveta prepojiť do jedného previazaného ekonomického a politického celku, ktorý by šlo podriadiť svetovej vláde.

Po roku 2013 však americká moc začína narážať na svoje limity. Americké zadĺženie astronomicky rastie, americký obraz “svetového policajta” a “najväčšej demokracie sveta” má čoraz väčšie trhliny. Americké vojenské intervencie do Afganistanu, Iraku, Líbye a Sýrie sa zadrhli a uštedrili Američanom sériu vojenských a diplomatických porážok. Po roku 2014 sa na nohy čoraz viac zdvíha Rusko, ktoré sa vymanilo z kolobehu drancovania z 1990tych rokov a začína sa znovu správať ako nezávislá svetová veľmoc.

Okolo roku 2017 sa všade vo svete hromadia signály, že americká moc slabne a ich dlhoročné kolónie po celom svete sa snažia vyslobodiť z ich vplyvu.

Vďaka rozmachu internetu sa po prvý raz v histórii dostávajú medzi širokú verejnosť informácie ohľadom tajných svetových spoločností, sionských protokolov a nového svetového poriadku. To v budúcnosti výrazne skomplikuje ich ďalšiu realizáciu. Po prvý raz začínajú byť širokej verejnosti tiež známe konkrétne mená ľudí stojacich za oponou: Rockefeller, Rothschild, Soros, a objavujú sa prvé výzvy k boju proti nim…

Takže takáto je situácia v súčasnosti.

Užitočné doplňujúce texty:

 

Advertisements
This entry was posted in História, Svetová vláda. Bookmark the permalink.

5 Responses to Protokoly Sionských mudrcov v širokom historickom kontexte

  1. diskuter says:

    Zaujímavý komentár z diskusie v AC24 k téme Cromwellovej revolúcie v Británii, ktorá bola inšpiráciou pre Francúzsku revolúciu… (rýchly wikipédiový kontext na porovnanie)

    # Janinna 2018-02-06 18:14

    […]
    Vždyť se to “táhne” již od časů Olivera Cromwella – kdo asi zafinancoval krvavou občanskou válku, na které zrovna Cromwell profitoval?
    Byl to hlavní rabín Amsterodamu Menaš ben Izrael.
    Mnohá z těchto tajemství vyšla najevo po prostudování korespondence s Cromwellem, která byla ukryta v holandské synagoze v Müllheimu a zveřejněna v roce 1921.
    Výsledkem výše zmíněné operace byla poprava krále Karla I. Stuarta v roce 1649, pobití křesťanských kněží v Droghedu a návrat Židů do Anglie – odkud byli vyhnáni ve 13. století.
    […]

    zdroj: http://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/12061-novinar-sit-svobodny-zednar-britsky-parlament#comment-394653

    Like

  2. diskuter says:

    Viedenský kongres (1814-1815), prvý pokus o zriadenie Európskej federácie ako spôsobu centralizovania vlády nad celou Európou…

    http://probuzeni.blogspot.cz/2010/10/dejiny-nwo-vidensky-kongres.html

    Skrátený výber z textu: ” Po napoleonských válkách se Ilumináti domnívali, že svět je již válčením unaven, a že přijme jakékoli řešení, aby již konečně zavládl mír. Rothschildové doufali, že na kongresu ve Vídni (1814- 15) vytvoří jakousi “Ligu národů”. … Diskuse se točily kolem vytvoření Evropské federace, kterou by tvořila skupina nezávislých království, jež by byla svázána společnou administrativou, která by, mimo jiné, zajišťovala společnou obranu. V jejich plánu bylo Švýcarsko učiněno neutrálním státem, které mělo sloužit jako pokladnice pro jejich finance. … Ruský car za plány na Evropskou federaci rozpoznal spiknutí Iluminátů a nesouhlasil s ní. … Pravým účelem kongresu ve Vídni pro Ilumináty bylo, vytvořit federaci, aby mohli získat politickou kontrolu nad většinou civilizovaného světa. Mnoho evropských vlád bylo u Rothschildů zadluženo, což jim dalo do rukou mocný nástroj. Ilumináti byli při svém prvním pokusu neobyčejně blízko získání kontroly nad světem. Hlava rodiny, Nathan Rothschild, očekával den, kdy se jeho rodina pomstí zničením cara a jeho rodiny, což se také uskutečnilo roku 1917. ”

    Like

  3. diskuter says:

    Príčiny britskej koloniálnej arogancie a túžby po ovládnutí sveta

    Nejvyšší anglická elita z řad královských potomků, aristokratů, politiků, byznysmenů, rozvědek a vojáků se stala porodní bábou evropského fašismu. V Británii se začal formovat již o několik století dříve, tedy v čase, kdy se po Cromwellově revoluci usazovali v Anglii ortodoxní judaisté. Současně s tím, jak tam pak postupně přicházeli, si s sebou přinášeli fanatické starozákonní přesvědčení, že jsou „Bohem vyvoleni“. – A nejvyšší anglická společnost tuto myšlenku velice rychle vstřebala.
    V průběhu koloniálních válek proti mnohem zaostalejším národům se v povědomí Angličanů upevnil pocit vlastní nadřazenosti. Byl však spíše výsledkem jejich drzosti, zákeřnosti, věrolomnosti a úskočnosti, než zásluhou vojenských a technických předností. O anglickém fašismu pojednáme později. Nyní se budeme zabývat historickými fakty, dokazujícími zločiny Anglie, spáchané na jiných národech. Jak už zde bylo řečeno, vedly k tomu, že se v podvědomí Angličanů formoval pocit vlastní nadřazenosti, jenž během staletí přerostl do podoby britského rasismu a fašismu. (…)

    „V Evropě existuje národ – říkával před padesáti lety španělský spisovatel Jaime Luciano Balmes – jenž je velice nebezpečný pro svou obrovskou sílu a početné prostředky, jimiž vládne po celé zeměkouli a jež navíc využívá s neobyčejnou lehkostí a drzostí… Jako ostříž tento věrolomný národ sleduje ostatní, aby je postupně zapřahal do své káry… Ve světle těchto skutečností nelze nevidět, že v důsledku vlastní výbojnosti a tvrdého charakteru cedí Angličané krev za Židy! Proč se potom divit, že z výše parlamentní tribuny Velké Británie poté, co syny judaistů prohlásili za jediné aristokraty světa, povolané k plnění historického poslání, z orientálních Židů nejprve udělali vůdce konzervativců, tj. anglické rodové i plutokratické šlechty a následně se jeden z nich stal ministrem téže naduté země, kterou měl tu drzost ještě hrubě urazit?!

    zdroj: Alexej Fjodorovič Pavlov; ŽIDOVSKÁ NEVYHLÁŠENÁ VÁLKA LIDSTVU http://www.spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com/literatura/Zidovska_nevyhlasena_valka_lidstvu.pdf

    Like

  4. diskuter says:

    Spoločnosť národov ako nástroj na legitimizáciu sionistického porcovania sveta

    “Více než dvě století Indie představovala pro judaistickou a zednářskou část anglické aristokracie a buržoazie jakýsi druhý Klondike. S jasným cílem vykořisťovat indický lid a loupit jeho bohatství vznikla slavná Východoindická společnost, která spáchala více zločinů, než všechny kriminální organizace za uplynulá dvě století.
    Judaisté, zednáři a světový sionismus mátli hlavy národům jen proto, aby svých cílů dosáhli. Společnost národů v Ženevě, kterou založili v roce 1919, doslova přeplněná zednáři a zarytými ortodoxními sionisty, vznikla údajně v zájmu spolupráce národů. Nicméně de facto byla mj. předurčena k loupeživému dělení kolonií a k jejich vykořisťování – především Anglií a Francií. Právě díky Společnosti národů zmíněné státy obdržely mandát, na jehož základě si pak přisvojily cizí území – Anglie Palestinu a Irák, Francie Sýrii. Aby Francie zlomila odpor Syřanů, rozčlenila jejich vlast na pět enkláv. Například dnešní Libanon byl kdysi součástí Sýrie! ”

    zdroj: Alexej Fjodorovič Pavlov; ŽIDOVSKÁ NEVYHLÁŠENÁ VÁLKA LIDSTVU http://www.spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com/literatura/Zidovska_nevyhlasena_valka_lidstvu.pdf

    Like

  5. diskuter says:

    Zaujímavosti ohľadom role Karla Marxa v židovsko-komunistickej svetovej revolúcii…

    AntiSion

    (…) Žid Karl Marx alias Moses Mordechai Levy vydal v roce 1848 na pokyn Rothschildů tzv. Komunistický manifest – který byl vypracován jako ideologický nástroj k židovskému ovládnutí světa. Komunismus byl totiž zvolen jako nejrychlejší prostředek k vyvlastnění všech nežidovských národů a jejich úplnému zotročení. Marx byl členem zednářské lóže „Apollo“ v Kolíně nad Rýnem. Rovněž tak byl členem anarchistické zednářské lóže „Le Socialiste“ v Bruselu. V roce 1871 Marx řídil z Londýna povstání pařížské komuny pomocí svého zprostředkovatele, lvovského Žida Leo Frankla, který byl rovněž členem komuny. Za zmínku také stojí, že za povstání komuny se pařížská lůza podle tajných směrnic svých židovských vůdců ani v nejmenším nedotkla majetku Rothschildů!
    Proto byl také bolševismus v r. 1917 do Ruska implantován mezinárodním Židovstvem a financován především velkými židovskými bankami z USA, Velké Británie, Německa
    a Holandska.

    Velmi výmluvně popisuje K. Marxe a marxismus vysokostupňový zednář a Žid
    Christian Jurevič Rakovskij při výslechu na Lubjance v roce 1938.
    Doporučuji:
    RAKOVSKÉHO PROTOKOLY
    http://www.spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com/literatura/Rakovskeho_protokoly.pdf

    AntiSion

    Žid Baruch Levi napsal Karlu Marxovi (podle Revue de Paris, roč. 35, č. 11, str. 574):
    „Židovský národ jako celek bude sám sobě Mesiášem. Jeho panství nad světem bude nastoleno sjednocením všech ostatních lidských ras. Odstraněním hranic a monarchií, které jsou zdrojem partikularismu, bude nastolena jediná světová republika, v níž budou občanská práva všeobecně přiznána Židům. V této nově organizované lidské společnosti budou synové Izraele všude vedoucím elementem, zvláště když se jim podaří dostat masy pracujících pod své vedení. Vlády národů, které budou tvořit světovou republiku, se prostřednictvím vítězství proletariátu dostanou všude do rukou Židů. Vládnoucí židovskou rasou bude všude zrušeno soukromé vlastnictví a Židé budou spravovat státní majetek. Takto budou naplněna proroctví Talmudu, že v čase příchodu Mesiáše budou vlastnit klíče k bohatství všech národů světa.”
    (Cit. podle Kämpfera, Jüdische Selbstbekenntnisse, Hammer-Verlag, Lipsko 1929, str. 34.)

    zdroj: https://aeronet.cz/news/chemicky-utok-v-syrskem-duma-opet-vede-k-britske-tajne-sluzbe-mi6-a-britskemu-zakladateli-bilych-prileb-a-raedu-salehovi-operatorovi-white-helmets-a-cia-skripalova-rodina-se-dostane-do-usa/#comment-155390

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s