Politicky nekorektne o téme IQ. 1. Úvod do témy. Rôzne typy inteligencie a spôsoby merania.

Okolo témy IQ existuje množstvo mýtov a zjednodušení. Pre väčšinu ľudí je IQ akási schopnosť riešiť grafické a matematické hlavolamy, ktoré vo výsledku dávajú akési univerzálne, ťažko uchopiteľné číslo.

IQ je však výrazne širšia záležitosť. Inteligencia je predovšetkým všeobecná schopnosť riešiť problémy okolo seba: či už v podobe učenia, dlhodobého plánovania, improvizácie pri neočakávaných udalostiach, manuálnej zručnosti až po komunikačné schopnosti. Nižšia inteligencia sa na všetkých týchto činnostiach nejak negatívne prejaví.

Samotná inteligencia sa skladá z množstva rôznych podtypov, ktoré dokopy dávajú výslednú uplatniteľnosť osoby v živote a spoločnosti. Niektorí ľudia majú lepšie komunikačné schopnosti, iní lepšie zvládajú matematické alebo grafické operácie.

Ďalej sa rozlišuje vrodená (geneticky podmienená) inteligencia a získaná inteligencia (obvykle získaná formou vzdelania, a v praxi sa prejavuje ako schopnosť riešiť problémy na základe hotových riešení vytvorených inými ľuďmi v minulosti).

Pomer vrodenej a vzdelanostnej inteligencie býva udávaný ako približne 50:50 . Táto vec je pomerne dôležitá a mnohými ľuďmi býva často prehliadaná. Vzdelanie veľmi výrazne zvyšuje uplatniteľnosť a úspešnosť človeka v živote. Pokiaľ človek s podpriemernou inteligenciou získa kvalitné vzdelanie, môže sa v spoločnosti uplatniť lepšie, než inteligentný človek, ktorému bolo vzdelanie odopreté.

.

Nasledujú dva články, ktoré vysvetlia základné pojmy:

—————————————————————–

Koľko máš inteligencie, toľkokrát si človekom

Niekto sa nevie správať v spoločnosti, ale zato bravúrne zvláda riešiť zložité úlohy. Iný zasa dokáže skvele tancovať a navrhovať design, ale robí mu problém sa poriadne vyjadriť. Čím to je? Za všetkým hľadaj intelekt.

Inteligencia sú vlastne vrodené vlohy a nadanie, ktoré sa postupom času rozvíjajú s tým, ako sa rozvíja konkrétny jedinec. Vďaka inteligencii sme schopní sa orientovať v rôznych situáciách, posudzovať jednotlivé vzťahy a závislosti medzi nimi a riešiť problémy či úlohy na základe informácií, ktoré máme k dispozícii.

Akú že to mám inteligenciu?

Inteligencia sa delí na vrodenú a získanú. S tou vrodenou sa rodíme a tvorí až 50% podiel z celku. Tú získanú zase získavame tým, čo nás naučia rodičia, škola a prostredie.

Keby sme to ale chceli vziať viac do hĺbky, tak inteligencia sa dá deliť na osem typov. Všetci v sebe máme niečo z každého typu. A každý samozrejme vyniká v niečom inom, a preto je dôležité vedieť, že práve na týchto typoch inteligencie vo veľkej miere závisí to, v čom budeme v živote úspešní.

1.Jazykovo-verbálna inteligencia

Tou sa určuje schopnosť osvojiť si rozprávanie, zvládnuť písomný prejav a používať slová. Ľudia, čo majú rozvinutý práve tento druh inteligencie, sa ľahko učia cudzie jazyky. Často z nich bývajú spisovatelia, novinári, právnici a politici.

2.Logicko-matematická inteligencia

Vďaka tejto inteligencii vieme pracovať s číslami a riešiť matematické problémy. Umožňuje nám nejako hodnotiť situáciu a vyvodzovať z nej závery. Z takýchto ľudí bývajú skvelí matematici, fyzici a chemici. Medzi ich koníčky potom často patria hry, v ktorých sa využíva kombinatorika.

Zaujímavosti:
A – Hovorí sa, že používame len 10% mozgu, to ale nie je pravda. Používame celých 100%, len nikdy nie naraz.
B – Veľa ľudí lúštia krížovky, pretože sa domnievajú, že tým zvyšujú svoju inteligenciu. To je pravda len čiastočne. Krížovkami totiž stimulujete len jazykovo-verbálnu inteligenciu. Budete tak vedieť lepšie riešiť úlohy a problémy, avšak ďalšie časti vášho mozgu zostávajú nedotknuté.

3. Zvukovo-hudobná inteligencia

Pôsobí na schopnosť vnímania, interpretácie a tvorby hudby. Tento typ inteligencie majú rozvinutý najmä ľudia hudobne nadaní, ktorí sa venujú skladaniu, spievaniu či dirigovaniu. Hudba sa často stáva každodennou súčasťou ich života.

4. Motorická inteligencia

Tá je zodpovedná za schopnosť byť dobrým športovcom či pretekársky tancovať. Ľudia s vyvinutou motorickou inteligenciou sa ale nevenujú len športom, môžu z nich byť tiež trebárs dobrí chirurgovia. Všeobecne sa totiž skvele uplatnia v profesiách, ktoré vyžadujú presnú koordináciu pohybov.

5. Vizuálne-priestorová inteligencia

Je zodpovedná za schopnosť rozlišovať farby, tvary, veľkosti a vzdialenosti medzi predmetmi. Je tiež zodpovedná za predstavivosť, takže ak máte vyvinutú túto časť inteligencie, budú z vás skvelí piloti, architekti, dizajnéri, ale i napríklad šachisti. Z historického hľadiska je tento typ inteligencie považovaný za typicky mužský.

6. Vnútorná inteligencia

V tej naopak už historicky vynikali ženy. Slúži predovšetkým k tomu, aby sme dokázali rozumieť sami sebe. Vďaka nej dokážeme spoznať, aké situácie v nás vyvolávajú aké emócie a čo nás ovplyvňuje či motivuje. Tento typ inteligencie je zodpovedný aj za dlhodobé rozhodnutia.

7. Spoločenská inteligencia

Tá určuje schopnosť vychádzať s ostatnými ľuďmi. Umožní nám rozpoznávať cudzie emócie a motívy. Dáva nám schopnosť prispôsobiť sa druhým, alebo ich naopak naviesť, aby sa prispôsobili nám. Čím vyššiu máme spoločenskú inteligenciu, tým lepšie zapadáme do spoločnosti a dokážeme ostatných pritiahnuť na svoju stranu. Ľudia s vyvinutou spoločenskou inteligenciou sú tak napríklad skvelí manipulátori.

8. Prírodná inteligencia

Touto inteligenciou disponujú najmä biológovia, zoológovia, botanici a ekológovia. Ovplyvňuje náš vzťah k okoliu ak životnému prostrediu. A tiež napríklad aj to, či triedime odpad, kupujeme výrobky z pravej kože alebo kozmetiku testovanú na zvieratách.

Osemmesačné batoľa dokáže rozpoznať začiatok a koniec slova. Do roka a pol sa dieťa každé tri dni naučí jedno nové slovo, potom stále viac – až desať slov denne.

Ako sa inteligencia meria?

Zmerať ju môžeme niekoľkými spôsobmi. Aj vy určite úplne bežne skúmate inteligenciu svojich spolužiakov, spolupracovníkov a to len tým, že s nimi hovoríte v rámci bežnej konverzácie. Sledujete slovnú zásobu, skladbu viet, tempo reči a všeobecné povedomie o svete. Všeobecne sa pre veľmi hrubú orientáciu používa napríklad výklad nejakého príslovia či jednoduchá početná úloha.

V prípade profesionálneho určovania inteligencie sa využívajú rôzne testy. Najčastejšie využívaný je IQ test, ale nie je zďaleka jediný. Napríklad v armáde sa využívajú globálne skúšky, v rámci ktorých sa riešia úlohy v časovom limite a sú špeciálne navrhnuté tak, aby testovali všetky zložky intelektu.

zdroj: http://afinabul.blog.cz/1603/kolko-mas-inteligencie-tolkokrat-si-clovekom

————————————————————-

Čo je to “inteligencia”, aké sú druhy inteligencie a ako sa zisťuje jej výška?

Pojem „inteligencia“ vznikol z praktických potrieb použitia psychológie v praxi. Slovenské slovo inteligencia je odvodené z anglického „intelligence“, čo v preklade znamená „dôvtip, pochopenie, nápad“. Inteligencia je komplikovaný pojem, pretože sa na ňu môžeme pozerať z rôznych hľadísk a teda neexistuje jednotná definícia inteligencie. Prvé pokusy o zadefinovanie tohto pojmu vznikali v Lipsku, kde bolo roku 1879 nemeckým psychológom Wilhelmom Wundtom vytvorené prvé psychologické laboratórium.

Spolu so vznikom pojmu inteligencie vznikali aj potreby na zisťovanie jej úrovne. To viedlo k utváraniu rôznych metód testovania, ktorého úlohou bolo odhaliť úroveň rozumovej výkonností ľudí. Tieto metódy neskôr dostali názov „inteligenčné testy“.

V najvšeobecnejšom zmysle môžeme inteligenciu vnímať v dvoch rovinách: ako všeobecnú, alebo „G“ inteligenciu (z anglického general – všeobecný); ako emocionálnu, emočnú „E“ inteligenciu (z anglického emotional).

Emocionálna inteligencia je schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie ako aj emócie druhých. Bez emocionálnej inteligencie nie je jedinec schopný využívať celý potenciál intelektu.

Niektorí psychológovia tvrdia, že existuje až 7 druhov inteligencie:

Logicko – matematická – numerická schopnosť, uplatňuje sa pri zaobchádzaní s číslami a v matematických operáciách. Jedinci s prevažujúcou logicko – matematickou inteligenciou nájdu uplatnenie v povolaniach, kde je nevyhnutné logické myslenie – ekonómovia, vedci, matematici.

Priestorová orientácia – je súhrnom troch dôležitých schopností: priestorovej orientácie, vizualizácie a kinestetickej predstavivosti (schopnosť predstavy pohybu v priestore). Schopnosť priestorovej predstavy je dôležitá najmä pre architektov, letcov, navigátorov atď.

Jazyková – verbálna – tento typ inteligencie sa prejavuje schopnosťou vyjadrovať sa a porozumieť zložitým slovným konštrukciám, prejavuje sa v narábaní s jazykovými (výber vhodných slov, tempo reči, intonácia) ako aj s mimojazykovými prostriedkami (mimika, gestá). Ľudia s veľmi dobre vyvinutou jazykovo – verbálnou inteligenciu nájdu uplatnenie v povolaniach ako novinár, redaktor, moderátor, či spisovateľ.

Umelecká – ide o umelecké schopnosti, ktoré sa uplatňujú v umeleckej sfére (hudobné, výtvarné alebo literárne umenie). Vo všeobecnosti ide o schopnosť vytvoriť niečo nové, originálne.

Telesná (kinetická/pohybová) – ide o psychomotorické schopnosti, koordinované zaobchádzanie s určitými nástrojmi a prístrojmi (schopnosť zručne narábať s predmetmi – manuálna zručnosť vo všetkých oblastiach remeselnej výroby) a o špičkové telesné výkony, ktoré môžeme obdivovať u vrcholových športovcov, či tanečníkov.

Prírodná – environmentálna – vyznačuje sa pozitívnym vzťahom k prírode, schopnosťou vážiť si všetko živé a schopnosťou napomáhať zveľaďovaniu a ochraňovaniu životného prostredia.

Personálna, ktorá môže byť vnímaná v dvoch rovinách: interpersonálna (schopnosť kultivovane pôsobiť v sociálnom prostredí, analyzovať motívy, túžby iných jedincov – extrovert) a intrapersonálna (prejavuje sa v poznaní svojich citov, potrieb, silných a slabých stránok s reálnym pohľadom na seba – introvert).

Prvé meranie intelektu bolo uskutočnené Alfredom Binetom. Binet počas svojho života rád pozoroval svoje dve malé dcérky a skúmal ich myšlienkové procesy. Prvé kroky pri meraní inteligencie u neho však začali presvedčením, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu. Po uskutočnení množstva pokusov na univerzitných študentoch však zistil, že veľkosť hlavy s intelektom nijako nesúvisí a tak pracoval na iných metódach merania inteligencie. Neskôr začal spolu so svojimi žiakmi vykonávať na parížskych študentoch sériu testov (pamäťové testy, testy na dokončenie viet a pod.). Binet si uvedomoval, že pomocou série takýchto testov by bolo možné merať inteligenciu, nevedel však, ako dané výsledky vyhodnotiť. Zaviedol pojem „mentálny vek“, ktorý na základe jednoduchých testov stručne vyjadroval úroveň myslenia.

Problematiku inteligenčných testov rozšíril v roku 1912 nemecký psychológ William Stern a to tým, že vytvoril vzorec IQ:

IQ = (mentálny vek/fyzický vek) x 100

Mentálny vek sa delí fyzickým (skutočným) vekom. Výsledok sa vynásobí hodnotou 100, pričom hodnota 100 je norma priemernej inteligencie zodpovedajúcej určitému veku. Všeobecne teda hodnota IQ pod 100 znamenala podpriemernú, hodnota nad 100 nadpriemernú inteligenciu. Napríklad dieťa, ktoré úlohy pre 5 rokov zvládne v 4 rokoch má hodnotu IQ = 120, no dieťa, ktoré tieto úlohy zvládne až v šiestom veku života má IQ rovné 80. Pokiaľ dieťaťu budú úlohy na tejto úrovni robiť problém aj medzi 9. – 10. rokom, je jeho IQ v rozmedzí 50 – 54 a je pravdepodobné, že nebude schopné naučiť sa čítať ani písať.

V prvej svetovej vojne boli zostavené testy pre výber vojakov do americkej armády, no problém spočíval v tom, že prisťahovalci nevedeli dostatočne po anglicky. To vytvorilo priestor na vznik dodnes používaných nonverbálnych testov inteligencie – Army-alfa a Army-beta. Od tej doby vznikli rôzne variácie verbálnych či nonverbálnych inteligenčných testov, z ktorých niektoré sú používané od detského veku: počnúc testom kreslenia postavy alebo stromu, takzvaný Baum test, až po starší vek, a preto majú rôzne stupne náročnosti. Pri testovaní sa používajú celé skupiny rôznych úloh vždy súčasne a v presne stanovenom poradí. So všetkými psychologickým testmi, obzvlášť s inteligenčnými, sú oprávnení pracovať len psychológovia. Nesprávne zadanie testu, nepresný výklad alebo prezentácia výsledkov môže vážne poškodiť testovaného.

Psychologická diagnostika klasifikuje v najvšeobecnejšej rovine 3 stupne defektu intelektu: debilitas, imbecilitas a idiotia.

WHO rozoznáva až 5 stupňov:
– mierna mentálna zaostalosť (slaboduchosť) – IQ 68-85,
– ľahká slabomyseľnosť (debilita) – IQ 52-67,
– stredne ťažká slabomyseľnosť (imbecilita – IQ 36-51,
– ťažká slabomyseľnosť (jednoduchá idiotia) – IQ 21-35,
– hlboká slabomyseľnosť (hlboká idiotia) – IQ pod 20.

Debilita (ľahký stupeň)

Patrí medzi najľahšie a zároveň najrozšírenejšie stupne oligofrénie – až 75% zo všetkých prípadov zaostalosti. Na základe psychologického vyšetrenia sa ďalej delí na ľahký, stredný a ťažký stupeň. Je typická oslabenou schopnosťou používať abstraktné pojmy, nesamostatnosťou, nerovnomerným rozvinutím intelektových schopností – môže sa vyvinúť pamäť na čísla, ľahkou ovplyvniteľnosťou – je možné ich ľahko zviesť ku kriminálnej činnosti. Jedinci s ľahšou formou môžu navštevovať aj normálnu školu, jedinci so strednou a ťažšou formou musia byť pod dohľadom. Jednajú impulzívne, skratovo, preto sa dostávajú do konfliktných situácií. Odporúča sa začleňovať ich do jednoduchého pracovného procesu.

Imbecilita (stredný stupeň)

Je stredne ťažký stupeň mentálneho postihnutia. Vyznačuje sa výrazne zníženými intelektuálnymi schopnosťami (slovná zásoba je ochudobnená nielen o abstraktné, ale aj o menej používané konkrétne pojmy), chôdza a reč sa oneskoruje o 3 – 4 roky. Tento stupeň oligofrénie je teda možné pozorovať už od raného detstva. Títo jedinci sú nemotorní, nie sú vzdelávateľní (nie sú schopní naučiť sa čítať a písať), sú však vychovávateľní (dokážu si oneskorene osvojiť hygienické návyky, vedia zvládnuť jednoduché manuálne činnosti). Nie sú samostatní, pacientov s ťažším stupňom je nutné umiestniť v špeciálnych ústavoch. Sprievodným znakom imbecility je aj celý rad rôznych telesných defektov.

Idiotia (ťažký stupeň)

Idiotizmus je najťažšou formou zaostalosti. Rozoznávame ľahšiu formu (IQ 20-34) a ťažšiu formu (IQ pod 20). Pacienti trpiaci ťažšou formou nie sú schopní po celý život rozlíšiť jedlé predmety od nejedlých, nedokážu si osvojiť hygienické návyky, je nutné ich obliekať ako nemluvňa. Rečové prejavy sú minimálne, jedine u ľahších foriem sa stretávame s neartikulovanými zvukmi. Tento defekt je možné badať už vo veľmi ranom detstve – zdravý novorodenec po narodení živo reaguje na hlad a dáva ho najavo, ale ťažký idiot nerobí ani to. Najťažšiu formu nazývame vegetatívnou – pacienti väčšinou len ležia, nie sú schopní väčších pohybov, nedokážu sami prijímať potravu. Výnimočné nie sú telesné degenerácie.

Naopak, existujú aj jedinci so zvýšenou úrovňou inteligencie. Nadnormálna inteligencia môže prechádzať od stupňa mierne nadpriemernej inteligencie cez vysokú až po veľmi vysokú inteligenciu, pričom so zvyšovaním stupňa znižuje sa jej výskyt v populácii. To vyplýva z Gaussovej krivky, podľa ktorej asi 50% populácie má priemernú hodnotu IQ (t.j. 90-110), hodnoty IQ medzi 70-85 a 115-130 má približne 13,6% populácie. Oligofréniu, rovnako tak aj superiórnu inteligenciu (IQ viac ako 130) má približne 2,2% populácie.

Pre zaujímavosť: za jedného z najinteligentnejších ľudí planéty sa považuje okrem iného aj slávny maliar a vynálezca Leonardo Da Vinci, ktorého hodnotu IQ vedci odhadujú na viac ako 200 bodov. Podobne je na tom aj nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe, údajne taktiež s hodnotou IQ prevyšujúcou 200. Medzi súčasných najinteligentnejších ľudí patrí ruský šachista Garry Kasparov (IQ približne 190), americký herec James Woods (IQ cca 180), či zakladateľ Microsoftu Bill Gates (IQ cca 160). Na druhej strane, známy pop-artový umelec Andy Warhol dosahoval podpriemerné IQ (približne 85 bodov). Z toho vyplýva, že nízka hodnota inteligenčného kvocientu nemusí vždy znamenať automatický neúspech a to, samozrejme, platí aj naopak – s vysokou hodnotou IQ.

zdroj: http://topdesat.sk/co-je-inteligencia-ake-su-druhy-inteligencie-ako-sa-zistuje-jej-vyska/

 

————————————————————–

Inteligencia detí na školách

Umiestnenie jedinca v rámci inteligenčnej krivky sa dá zjednodušene odhadnúť tak, že sa náhodne vybratej skupine dá ľubovoľný test a výsledky sa zoradia podľa úspešnosti. Ideálnym príkladom sú triedy na Základnej škole, ktoré obvykle predstavujú náhodne zostavenú vzorku populácie daného regiónu. Deti, ktoré dosiahli v teste priemerné výsledky, sa nachádzajú poblíž inteligenčného kvocientu IQ 100. Deti v horných 10% najlepších výsledkov patria medzi IQ 125+, deti z dolných 10% najhorších výsledkov patria medzi IQ 75 a menej.

Z praktického pohľadu sa dá usudzovať, že deti, ktoré dostávajú/dostávali v škole dvojky, sa nachádzajú niekde poblíž IQ 100. Jednotkári sú deti s nadpriemerným IQ. Trojkári sú deti s podpriemerným IQ. Štvorkári (obvykle býva v triede len jeden), sú na dolnej hrane inteligenčnej krivky.

Ďalšia užitočná vec, ktorú treba chápať je, že hodnoty z IQ testov sú korigované vekom. Je jasné, že šesťročné dieťa s IQ 100 bude mať inú úspešnosť riešenia praktických problémov, než dospelý človek s IQ 100.

 

————————————————————-

Objavilo sa v diskusii

Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej výkonnosti resp. vyspelosti:

IQ ………………..Stupeň Inteligencie

Nižšie ako 20 …………… Idiocia

20-49 ……………. Imbecilita

50-69 ……………………….. Debilita

70-79 ……………. Hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou

80-89 ………………………… Podpriemerná inteligencia

90-109 ………………………. Priemerná inteligencia

110-119 ……………………. Nadpriemerná inteligencia

120-139 ……………………… Vysoká inteligencia

140 a viac……………………..Veľmi vysoká inteligencia

—————————————————————————–

Špecializovaná profesijná inteligencia

So vzdelaním súvisí špecializovaná profesijná inteligencia. Zjednodušene povedané, vzdelanie zvyšuje schopnosť človeka riešiť problémy vo svojom profesijnom obore, ale v ostatných oboroch sa stále nachádza na úrovni bežnej populácie.

Ako príklad si zoberme napríklad dvoch ľudí s IQ 130. Jeden vyštuduje medicínu a druhý informatiku. Informatik bude bez problémov schopný opraviť pokazený počítač, zatiaľ čo lekár s daným problémom ani nepohne. A naopak lekár si bez problémov urobí sám sebe vyšetrenia, vrátane laboratórnych kultivácií a analýz, ale informatik bude v danej situácii bezradný. Pritom obaja majú rovnaké IQ a keby si v minulosti prehodili školy, zrejme by úspešne zvládli aj opačnú profesiu.

Na toto treba pamätať, keď sa niekto nadpriemerne inteligentný vyjadruje k téme oboru, ktorý neštudoval. Jeho nadpriemerná inteligencia mu nezaručuje, že sa automaticky bude schopný vedieť k téme kvalifikovane vyjadriť. Toto býva často problém vysoko inteligentných ľudí, ktorí na základe svojej inteligencie získajú pocit nadradenosti, že by sa každý mal riadiť ich názormi. Tragédia je to v prípade, ak sa jedná o vplyvných ľudí (politici, bankári, ekonómovia), kedy dôsledky ich arogancie a chybného úsudku znášajú veľké masy iných ľudí.

Pokračovanie: 2. časť: IQ rôznych národov sveta. IQ Židov

Všetky súvisiace články: https://diskuter.wordpress.com/category/politicky-nekorektne-o-teme-iq/

Advertisements
This entry was posted in Politicky nekorektne o téme IQ. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s