Alternatívne typy demokracie

Inšpiráciou k tomuto článku bola nedávna prednáška profesora Rainera Mausfelda , v ktorej popisoval podvod so zastupiteľskou demokraciou, ktorý na ľudí ušili samozvané vládnuce elity.

Prednáška okrem iného stručne spomenula, že existujú alternatívne modely demokracie: demokracia rád, participatívna demokracia, deliberatívna demokracia, inkluzívna demokracia atď. Nikdy som o nich dovtedy nepočul, čo bola koniec koncov aj pointa prednášky profesora Mausfelda: indoktrinácia ľudí o zastupiteľskej demokracii je tak hlboká, že ľudia si vôbec nedokážu predstaviť úvahu o alternatívnych modeloch.

Druhou motiváciou k tomuto článku bolo nedávne začatie procesu špeciálnej prokuratúry za účelom rozpustenia Kotlebovej ĽSNS , údajne z dôvodu, že táto strana popiera demokratické zriadenie a usiluje o jeho odstránenie (pôvodná Kotlebova strana Slovenská pospolitosť mala v programe zriadenie stavovského štátu ako alternatívu demokracie).

Takže som sa rozhodol pozrieť, čo vlastne všetky tieto pojmy znamenajú.

—————————————————————–

Typy demokracie

.

Priama demokracia

…tento systém je demokracia v jej najčistejšej podobe. Ľudia riešia všetky témy pomocou väčšinového hlasovania. V súčasnosti by tomuto typu zodpovedala referendová demokracia.

…je otázne, či by takýto systém bol dlhodobo funkčný, ak by mali ľudia dennodenne hlasovať o každej téme riadenia štátu.

…taktiež je otázne, či by sa takýto systém dal uplatniť na veľké celky. Pokiaľ sa priamou demokraciou riešia problémy na lokálnej úrovni (mesto, kraj), je to niečo iné, než keby sa museli podriadiť výsledku hlasovania desiatky miliónov ľudí, ako by bolo bežnou praxou vo veľkých krajinách typu EU alebo USA. Nech by bol výsledok hlasovania akýkoľvek, existovali by obrovské davy ľudí nespokojných s výsledkom.

.

Nepriama (zastupiteľská/reprezentatívna) demokracia. Označovaná tiež pojmom liberálna demokracia.

…tento systém je po celom svete presadzovaný ako “jediná správna forma demokracie”. V skutočnosti nemá so skutočnou demokraciou až tak veľa spoločného.

…základná myšlienka spočíva v tom, že namiesto priameho rozhodovania občana o každej jednotlivej téme si raz za čas zvolí svojho zástupcu, ktorý potom bude v parlamente jednať a hlasovať jeho menom.

…samozrejme že táto myšlienka naráža na mnoho zásadných problémov. Jeden je ten, že skupina voličov, ktorá zvolila svojho zástupcu, môže mať na rôzne témy odlišné názory a tak je problém, ako má následne daný zástupca hlasovať. Najlepším príkladom je Richard Sulík: na jednej strane zastáva euroskeptické názory a protiimigračné názory, na druhej strane má prohomosexuálne a prodrogové názory. Niektorí voliči volili stranu SaS kvôli jej protiimigračnému programu, iní kvôli jej prohomosexuálnemu programu. Pokiaľ by Sulík realizoval celý svoj program, tak vždy časť voličov strany bude nespokojná.

…omnoho väčší problém je, že zastupiteľská demokracia sa v súčasnosti zvrhla do podoby, kedy občan smie láskavo raz za 4 roky vhodiť do urny svoj hlasovací lístok a potom má držať ústa, dokonca aj vtedy, keď jeho vlastná strana koná proti jeho požiadavkám a proti vlastnému volebnému programu.

…zastupiteľská demokracia sa navyše ďalej zvrhla do podoby, kedy sú k voľbám pripustené iba strany schválené skrytou oligarchiou v pozadí. Táto oligarchia financuje všetky zdanlivo konkurenčné strany, takže nech vo voľbách vyhrá ktokoľvek, oligarchovia budú mať vo vláde svojich ľudí. Politici tak v praxi realizujú program skrytých oligarchov a nie program voličov. Voliči sú tam iba na to, aby im posvätili volebnou účasťou ich mocenské postavenie.

.

Neliberálna demokracia

…v súvislosti s liberálnou demokraciou sa niekedy spomína tiež pojem “neliberálna demokracia”.

…Jedná sa o formálnu demokraciu s konaním volieb, parlamentom a vládou, ktoré však neposkytujú záruku občianskych slobôd ako je sloboda zhromažďovania, tlače a prejavu. Jedná sa o hybridnú formu demokracie a autokratického systému. Opozičné strany sú systémom cielene utláčané a prenasledované.

…Osobne si myslím, že presne tento typ politického systému v súčasnosti máme v Európe:

– porušovanie slobody tlače (vládne snahy o umlčanie alternatívnych spravodajských webov)
– porušovanie slobody prejavu (vládne snahy o umlčanie “nenávistných” a “politicky nekorektných” prejavov a trestné stíhanie dokonca aj za texty na facebooku)
– porušovanie slobody zhromažďovania (zakazovanie protiimigrantských demonštrácií)
– prenasledovanie opozičných strán (deje sa po celej Európe. Snaha o zakázanie Kotlebovej ĽSNS. Terorizovanie členov a sympatizantov nemeckej strany AfD. Mediálny lynč proti francúzskemu Národnému Frontu a Marine Le Penovej. Kampaň proti Wildersovi v Holandsku. Kampaň proti Adamovi B.Bartošovi v Čechách. Atď)

https://cs.wikipedia.org/wiki/Neliber%C3%A1ln%C3%AD_demokracie

.

Demokracia rád (Räterepublik)

…táto myšlienka pochádza z 19.storočia. Jej pointou je, že krajina je rozdelená na malé skupiny (rady), ktoré volia jedného svojho zástupcu, ktorý následne túto skupinu plne zastupuje a je kedykoľvek odvolateľný. Na rozdiel od súčasnej demokracie, kde má poslanec “slobodný mandát”, ktorý nepodlieha žiadnym príkazom, zástupca demokracie rád sa musí plne riadiť názormi skupiny, ktorá ho volila.

…základné volebné jednotky môžu byť organizované buď regionálne, napríklad podľa volebných obvodov, alebo profesijne, napríklad zamestnanci jednej továrne, vojaci z konkrétnych kasární.

…systém potom postupuje hierarchicky smerom nahor pomocou volieb zástupcov do vyšších a vyšších volebných celkov, až sa dostanú k úrovni zákonodarnej. Systém volieb a odvolávania kandidátov potom prebieha nepretržite cez všetky volebné úrovne.

…vzorom pre demokraciu rád bola Parížska komúna z roku 1871, experimenty prebiehali v Rusku v roku 1905 a po bolševickej revolúcii v roku 1917, v Nemecku po roku 1918, v Maďarsku v roku 1919. Tieto experimenty boli silne poznačené komunistickým revolučným hnutím v ich pozadí a v praxi preto s reálnou demokraciou nemali veľa spoločného.

https://de.wikipedia.org/wiki/R%C3%A4terepublik

.

Participatívna demokracia

…na rozdiel od zastupiteľskej demokracie má participatívna demokracia snahu o výrazne väčšie zapojenie účasti občanov do rozhodovania.

…cieľom je vytvoriť možnosti, aby sa mohli všetci členovia populácie zapojiť do procesu a zmysluplne prispievať k vytváraniu rozhodnutí, pričom je snaha dosiahnuť čo najširšie zapojenie ľudí do týchto procesov.

…dôležitou otázkou funkčnosti tohto typu je správny prístup občanov k informáciam, aby moholi urobiť kvalifikované rozhodnutia. Preto tento typ demokracie zároveň vyžaduje nové formy zdieľania a prístupu k informáciam a verejnej debate.

https://en.wikipedia.org/wiki/Participatory_democracy , https://cs.wikipedia.org/wiki/Participativn%C3%AD_demokracie

.

Deliberatívna demokracia (dalo by sa to preložiť aj ako premýšľavá, rozvážna demokracia, resp. demokracia konsenzu)

…je to demokracia, kde je rozhodovanie založené na verejnej debate s cieľom dospieť k nejakej zhode názorov a optimálnemu riešeniu, ktoré uspokojí maximum účastníkov.

…kombinuje stratégie rozhodovania pomocou konsenzu (spoločnej dohody všetkých účastníkov) a väčšinového hlasovania.

…na rozdiel od tradičnej demokracie je hlavným cieľom nie väčšinové rozhodovanie, ale snaha o nájsť optimálnu dohodu medzi účastníkmi.

https://en.wikipedia.org/wiki/Deliberative_democracy

.

Inkluzívna demokracia

…je to niečo v tom zmysle, že sa tento systém snaží riešiť problém koncentrácie politickej a ekonomickej moci do rúk úzkej elity ľudí.

…namiesto klasického hierarchického vládneho systému, ktorý by sa zaoberal výlučne politickou oblasťou, systém navrhuje zahrnúť do demokratického rozhodovania aj ďalšie tematické oblasti:

– politickú oblasť, tak ako je dnes riešená formou demokratických alebo republikánskych systémov

– ekonomickú oblasť (riešili by sa ekonomické témy a ekonomický problém obmedzenosti zdrojov)

– sociálnu oblasť (prijímali by sa rozhodnutia v zamestnaní, vo vzdelávacom systéme a ďalších ekonomických a kultúrnych inštitúciach)

– verejná oblasť, vrátane ekologickej oblasti (riešili by sa otázky vzťahov medzi spoločnosťou a prírodou, pravdepodobne by do tejto sféry spadala ochrana prírodných zdrojov pred jednostranným drancovaním malou skupinou ľudí)

Celkovo by to znamenalo, že sa do demokratického rozhodovacieho procesu zahrnú mnohé témy, ktoré sú dnes čisto v súkromných rukách korporácií.

https://en.wikipedia.org/wiki/Inclusive_Democracy

.

Demarchia

…toto sem dávam iba ako kuriozitu.

…je to typ zastupiteľskej demokracie, kde sú politickí zástupcovia vyberaní nie voľbami ale žrebovaním. Týmto spôsobom sa majú obísť problémy korupcie pri financovaní volebnej kampane, korupcie počas politickej kariéry a predísť zabetónovaniu politickej scény v prospech úzkej skupiny politických elít.

…tento typ bol s obľubou používaný pri obsadzovaní štátnych postov v antickom Grécku a v súčasnosti je používaný napríklad v USA pri výbere členov súdnej poroty.

…nevýhodou je, že vylosované osoby bývajú veľmi často bez vhodnej kvalifikácie a tiež fakt, že vylosovaná osoba vôbec nemusí mať o daný post záujem.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Demarchie

.

Grassroots democracy (Koreňová/Bázická demokracia)

…čisto teoretický koncept.

…jedná sa o niečo v zmysle, že namiesto vrcholovej autority by sa rozhodnutia prijímali priamo na nízkej a lokálnej úrovni a boli by prijímané priamo vykonávateľmi rozhodnutí. Tento koncept má stierať rozdiel medzi vládnucou vrstvou a občanmi. Ako praktický príklad by som si to predstavoval asi tak, že napr. robotníci vo fabrike sa spoločne dohodnú, čo a akým spôsobom budú vyrábať a ako si prerozdelia zisk, bez nejakého centrálneho riadenia zhora.

https://en.wikipedia.org/wiki/Grassroots_democracy , https://de.wikipedia.org/wiki/Basisdemokratie

.

Rôzne ďalšie typy:

https://en.wikipedia.org/wiki/Types_of_democracy

 

——————————————

ĽSNS a Stavovský štát

Jeden z hlavných argumentov, ktoré zazneli v odôvodnení návrhnu na rozpustenie ĽSNS bolo tvrdenie, že táto strana má v programe “fašistické” ciele so zámerom zrušenia “demokratického zriadenia”. Dôvodom je, že ĽSNS má/mal vo svojom volebnom programe návrh na nahradenie demokracie stavovským systémom.

““Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu SR, zákony a medzinárodné zmluvy. Podľa názoru prokuratúry cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike,” vysvetlila Predajňová.”

http://www.hlavnespravy.sk/generalny-prokurator-podal-navrh-najvyssiemu-sudu-sr-na-rozpustenie-kotlebovej-lsns/1015330

Tak som teda pozrel, čo vlastne stavovský štát obnáša.

.

Stavovský systém

Stavovský systém je usporiadanie spoločnosti, v ktorom nositeľom moci sú stavy (tj. profesné organizácie). Každý občan sa môže podľa svojho povolania stať členom určitého stavu (napr. poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo, kultúra…). Stavy si volia svojich predstaviteľov, ktorí sa podieľajú na správe štátu.

Stavovský systém sa snaží zaviesť spravovanie štátu odborníkmi, na rozdiel od systému politických strán, kedy v štáte vládnu politicky dosadení predstavitelia. Keďže sa volí v rámci stavov, ktorých členovia sú pre danú oblasť odborníci, každý si volí v rámci toho, čomu rozumie, na rozdiel od systému politických strán, kedy sa očakáva, že občania budú schopní adekvátne sa rozhodnúť vo všetkých sférach spoločenského fungovania.

http://sk.metapedia.org/wiki/Stavovsk%C3%BD_syst%C3%A9m

.

Roman Michelko: Stavovský štát – prípadová štúdia

Snahy o nahradenie parlamentného systému sú už staršieho dáta. Už tesne po prvej svetovej vojne, v čase povojnových kríz kritické masy občanov prestali dôverovať parlamentnému systému a boli ochotní akceptovať jeho nahradenie niečím iným.

Najpopulárnejší alternatívny  model spoločnosti v medzivojnovom období bol takzvaný korporatívny alebo stavovský štát. Jeho idea bola okrem iného založená na tom, že spoločnosť bude efektívnejšie riadená vtedy, ak škriepky medzi politickými stranami, ktorých sme dnes a denne svedkami, budú nahradené konštruktívnou spoluprácou, keď kormidlo pri riadení spoločnosti dostanú miesto straníckych sekretariátov najlepší predstavitelia jednotlivých stavov. Aby sme neboli príliš všeobecní, skúsime si priblížiť program jednej zo strán, ktorá presadzovala stavovský štát v dvadsiatych a tridsiatych rokoch v Československu.

Cieľom bolo vytvorenie národného stavovského štátu „s najvyššou kolektívnou autoritou“, ktorá by riadila spoločnosť v najvyššom všeobecnom záujme“. Za hlavnú príčinu zla bol považovaný vysoko nemravný systém viazaných kandidátnych listín, v ktorých sa poslanci stávali rukojemníkmi a ktoré demoralizovali celý spoločenský život a následne korumpovali zákonodarné zbory a ovplyvňovali chod štátnej správy. Cieľom bolo vytvoriť systém, v ktorom by sa zákonodarný zbor skladal z odborníkov delegovaných jednotlivými stavmi – voľbou vnútri jednotlivých stavov.

Všetci ľudia mali byť rozdelení do štyroch stavov: poľnohospodári, robotníci, obchodníci a živnostníci a priemyselníci a duševne pracujúci. Do parlamentu mali voliť oprávnení voliči v rámci svojich stavov.  Takto kreovaný hospodársko-stavovský parlament mal mať maximálne stopäťdesiat členov. Senát mal mať maximálne šesťdesiat členov, z toho tretina mala byť priamo volená občanmi, tretinu mali tvoriť virilisti z verejného života, teda rektori univerzít, čelní predstavitelia cirkvi, krajinskí prezidenti (šéfovia územných samospráv), šéfovia obchodných komôr a podobne, no a nakoniec tretina členov mala byť menovaná hlavou štátu (prezidentom) z najvýznamnejších osobností krajiny. Vládu malo tvoriť osem ministrov – odborníkov, ktorých by nominovali jednotlivé stavy.

atď, pokračovanie článku: http://www.hlavnespravy.sk/roman-michelko-stavovsky-stat-pripadova-studia/801687

.

Kotleba: SĽS chce budovať stavovský slovenský štát

(dávam do pozornosti, že sa jedná o článok roku 2006, ale jeho témy sú v súčasnosti stále viac než aktuálne)

Nový stavovský slovenský štát založený na kresťanskom, národnom a sociálnom princípe chce vybudovať Slovenská ľudová strana (SĽS).

V predvolebnej relácii Slovenského rozhlasu to vyhlásil trestne stíhaný bývalý vodca už zrušenej Slovenskej pospolitosti – Národnej strany Marian Kotleba, ktorý je dvojka na kandidátke SĽS. V relácii spomenul tiež “biele Slovensko”. Strana chce “očistiť” spoločnosť od “vplyvu komunistov, socialistov a liberálov”. […]

Štátu by mali podľa Kotletu vládnuť odborníci, a nie politicky dosadené figúrky. V stavovskom systéme by slovenská národná rada mala byť zostavená z ľudí, ktorí budú zastupovať jednotlivé stavy, tzv. profesijné komory, priblížil Kotleba. Stavovský systém má podľa neho výhodu oproti dnešnej parlamentnej demokracii v tom, že umožňuje zástupcu v parlamente nielen zvoliť, ale aj odvolať.  […]

https://domov.sme.sk/c/2736225/kotleba-sls-chce-budovat-stavovsky-slovensky-stat.html

(článok stojí za prečítanie celý ako ilustrácia, čo všetko novinárom a politikom už v tej dobe vadilo na programe Slovenskej pospolitosti a za aké témy bola strana v roku 2006 súdne rozpustená a členovia trestne stíhaní)

.

Každý musí uznať, že debatu o takejto téme v “demokratickej” spoločnosti nemožno tolerovať :-)

Takže toľko k téme “demokracie” a skutočnej demokracie.

———————————————————————————–

Doplnené 20.7.2017

Zaujímavé poznámky, čo sa objavili v diskusii:

child in time

“Demokracia – vláda ľudu. Je to utópia a nikdy neexistovala. Žijeme v systéme, ktorý funguje prostredníctvom klamu o existencii demokracie. Ten systém sa volá “kakistokracia” a je to vláda tých najhorších psychopatických jedincov. https://en.wikipedia.org/wiki/Kakistocracy

Marian

“Toto je ten problem. Zijeme v iluzii ze plati nejaka Ustava a ze rozhodovanie prebieha v parlamente. Pritom je to len fasada. Co sa tyka tych protestov, Greci mali system zvany ostrakizmus – vladca ktory sa spreneveril bol poslany do vyhnanstva na zaklade hlasovania o nedovere. To by dnes urcite nepreslo :) ”

zdroj: http://www.hlavnespravy.sk/sokrates-o-demokracii-pred-2500-rokmi-zmenilo-sa-nieco/1065094#disqus_thread

 

Advertisements
This entry was posted in NeDemokracia, Politika. Bookmark the permalink.

One Response to Alternatívne typy demokracie

  1. truth says:

    Vcelku súhlasím a páči sa mi článok.
    Len dve veci by som ešte spomenul.
    Ľudová demokracia (komunistická) a pre mladších ako fungoval politický systém za socializmu.
    Stavovská demokracia vychádza z pápežských encyklík a je teda odporúčaná pre každého katolíka.

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s