Stručná história Tibetu

Keďže sa téma Tibetu a jeho vzťahu k Číne opakovane objavuje v médiach a vždy je človek pod tlakom prikloniť sa buď na jednu alebo druhú stranu, rozhodol som sa pozrieť, ako to vlastne bolo s históriou Tibetu.

Nasledujúci text je extrémne skrátená verzia textu podľa informácií z wikipédie. Ohľadom detailov, viď zdrojové články.

 

Začiatky Tibetu pochádzajú zo 7. storočia, kedy na jeho území vznikol prvý stabilný štátny útvar. V tej dobe tiež do Tibetu prichádza budhizmus, ktorý zásadne ovplyvní ráz tibetskej kultúry.

V 8. storočí sa tibetské kráľovstvo rozrastá a zaberá susedné regióny. Dostáva sa pri tom opakovane do konfliktu so susednou Čínou. Najväčší územný rozsah dosahuje v rokoch 780-790, kedy zaberá územia Afganistanu, Bangladéša, Bhutánu, Barmy, časti Číny, Indie, Nepál, Pakistan, Kazachstan, Kyrgystan a Tadžikistan.

V rokoch 821-822 je podpísaná mierová dohoda s Čínou, ktorá ukončuje dlhoročné nepriateľstvo a zahŕňa detailné určenie vzájomných hraníc.

Po roku 842 po zavraždení kráľa dochádza k čiastočnému rozdrobeniu Tibetu na menšie ríše a sporom o nástupnictvo. Spojujúcim faktorom týchto ríší zostáva budhizmus.

V 13. storočí sa Tibet a tiež veľké časti Číny dostávajú pod nadvládu mongolskej dynastie Jüan. Hlavne v Číne je obdobie mongolskej nadvlády vnímané ako veľmi tvrdé, kruté a zničujúce, spájané s výrazným poklesom celkovej čínskej populácie.

V 14. storočí dochádza k postupnému oslobodzovaniu Tibetu od mongolskej nadvlády.

V 15. a 16. storočí dochádza k rôznemu striedaniu dynastií a rôznym šarvátkam o moc.

V roku 1717 bol Tibet znovu dobytý Mongolmi, ale zakrátko boli vyhnaní čínskymi vojskami. V nasledujúcich rokoch bolo územie Tibetu postupne začlenené medzi čínske provincie, ale zostala mu ponechaná značná miera autonómie.

V roku 1792 napadli Tibet nepálski Gurkhovia, ale boli zakrátko porazení čínskou armádou. Vzhľadom na to, že to boli čínske vojská, ktoré oslobodili Tibet od nepálskych vojsk, upevnilo to čínsky vplyv nad Tibetom.

V roku 1854 znovu napadli nepálske vojská Tibet a prinútili Čínu k podpísaniu mierovej zmluvy a plateniu daní Nepálu.

V 18. a 19. storočí prebiehajú snahy Európanov o nadväzovanie kultúrnych a náboženských kontaktov v Tibete, ale sú veľmi striktne odmietaní a vypovedaní z krajiny.

V 19. storočí začali o Tibet súperiť Rusi a Angličania.

V rokoch 1903-1904 britská vojenská expedícia zaútočila na Tibet a prinútila ho otvoriť svoje územie britskému obchodu. S pôsobením britských vojsk má neblahé skúsenosti tiež Čína, ktorá bola podobným spôsobom donútená otvoriť sa obchodovaniu s Britániou, čo vyústilo v kultúrny rozvrat spoločnosti v dôsledku obchodu s ópiom.

Nasledujúcich 8 rokov fungoval Tibet do istej miery pod vlastnou samosprávou, ale musel akceptovať otvorenie svojej krajiny britskému obchodu a rôznym nátlakovým požiadavkám britskej vlády.

V roku 1912 dochádza ku kolapsu čínskej monarchie a k vzniku čínskej republiky. Krajina sa ocitla v spoločenskom a politickom chaose, kvôli čomu Čína nebola schopná ďalej udržovať svoj vplyv nad Tibetom.

V rokoch 1912-1949 fungoval Tibet ako nezávislý štát a uzatvoril spojenecké a hraničné zmluvy s Mongolskom a Britskou Indiou. Čína s týmto statusom nesúhlasila, ale nemala prostriedky, ako to zmeniť.

V rokoch 1927-1930 čínska diplomacia otvorila debatu o pripojení Tibetu k Číne, ale neuspela.

Japonská invázia do Číny počas druhej svetovej vojny prinútila Čínu na istú dobu venovať svoju pozornosť iným problémom. V roku 1934 vypukla v krajine občianska vojna medzi nacionalistami (Kuomintang) a komunistami (Mao Tse-tung), v roku 1937 zaútočilo na Čínu Japonsko.

Po skončení druhej svetovej vojny pokračovala v Číne občianska vojna, ktorá skončila až v roku 1949 víťazstvom komunistov.

Následne sa pozornosť Číny zamerala na svoju bývalú provinciu. Pod zámienkou “oslobodenia od imperialistickej nadvlády”, bol Tibet v roku 1950 napadnutý a obsadený. Zatiaľ čo v medzivojnovom období fungoval Tibet do istej miery ako britský protektorát, po odchode Britov z Indie v roku 1947 zostal Tibet ponechaný sám na seba.

Po príchode Číňanov sa začalo v Tibete so zavádzaním socialistických reforiem. Na jednej strane bolo zrušené poddanstvo a otrokárstvo, ale na druhej strane násilné zavádzanie socializmu a ničenie budhistických kláštorov veľmi rýchlo začali vyvolávať odpor. Táto nespokojnosť vyústila do ozbrojených nepokojov v roku 1956, ktoré boli potlačené čínskou armádou. V roku 1959 vypukol najrozsiahlejší pokus o odpor, tzv. Tibetské národné povstanie, ktoré však bolo tvrdo potlačené s množstvom obetí.

Porážka povstania prinútila posledného tibetského dalajlámu k úteku do exilu v Indii, kde zostavil exilovú vládu. Čína na oplátku označila dalajlámu za zradcu a zosilnila zavádzanie “čínskych reforiem” v Tibete.

V roku 1966 začala čínska “kultúrna revolúcia”, ktorá trvala 10 rokov a v rámci nej boli masovo ničené tibetské budhistické kláštory, ničené kultúrne pamiatky, pálené knihy a množstvo represií vedených proti Tibeťanom. Podobné represie prebiehali po celej Číne.

Po roku 1978 po smrti Mao Tse Tunga represie postupne ustávajú. Čína znovu otvára knižnice v Tibete, otvára ho pre turistov, obnovuje kláštory a začína dialóg s exilovou vládou Tibetu.

V roku 1989 došlo v súvislosti s rozsiahlymi protivládnymi demonštráciami v Číne k protestom aj v Tibete, ktoré však boli tvrdo potlačené.

K ďalším nepokojom došlo v roku 2008, ktoré boli tiež potlačené.

Po roku 2009 sa zmenila forma protestov do podoby sebaupaľovania budhistických mníchov.

Rôzne formy represie prebiehajú doteraz, napríklad v podobe zabavenia pasov občanom tibetskej národnosti a obmedzeniami pohybu tibetského obyvateľstva medzi regiónmi.

Môj dodatok:

V histórii je vždy problém povedať, ktorá strana je v práve, hlavne ak sa jedná o územia, ktoré v minulosti opakovane striedali svojich majiteľov. V 60.rokoch 20. storočia Amerika aktívne podporovala snahy Tibetu o nezávislosť na Číne, pretože tibetské územie by sa ideálne hodilo pre stavbu amerických vojenských letísk a raketových základní použiteľných k jadrovému útoku proti ZSSR. Čína naopak má záujem o rozsiahle doteraz nevyťažené tibetské nerastné zdroje.

Každopádne dá sa povedať jedna vec. Tibeťania sa nepovažujú za Číňanov, majú vlastný tibetský jazyk a v dôsledku posledného polstoročia komunistických represií nemajú k Číne ani trochu dobrý vzťah. Druhá vec je, že v prípade nezávislosti by Tibet pravdepodobne automaticky spadol pod vplyv nejakej inej mocnosti, ktorá si robí zálusk na jeho goestrategickú polohu…

Použité zdroje:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Tibet#D.C4.9Bjiny

https://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_Tibetu

Advertisements
This entry was posted in História, Politika. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s