Ako prebieha pád impéria

Je čoraz zreteľnejšie, že USA už má vrchol svojej éry dominancie za sebou. Pred sebou má nevyhnutný úpadok, a hlavnou otázkou je, či bude rýchly alebo postupný.

Akým spôsobom bude pád Ameriky prebiehať sa v tejto chvíli ťažko odhaduje.

Napriek tomu existujú v paralely, ktoré môžu niečo o tomto priebehu napovedať.

 

Filmová sága Star Wars

Na úvod trochu literárnej fikcie.

Šesťdielna filmová séria Star Wars od Georga Lucasa bola jednoznačne inšpirovaná paralelou so správaním USA vo svete. Pôvodná trilógia bola inšpirovaná americkou vojnou vo Vietname, druhá trilógia bola inšpirovaná agresívnym rozrastaním vplyvu USA po páde Východného bloku.

Filmy ukazujú vývoj vesmírneho impéria, ktoré začínalo ako agresívna obchodná federácia, potom pod zámienkou umelo vytvorenej vojny zvrhlo posledné zbytky demokratickej kontroly a stalo sa diktátorskou veľmocou, vojensky ovládajúcou väčšinu hviezdnych systémov. Ako symbol ich neporaziteľnej moci sú celým filmom prezentované mohutné vojnové kozmické lode a nekončiace zdroje imperiálnych vojakov.

Príbeh následne sleduje osudy rebelov, ktorí sa odmietajú podvoliť existujúcej situácii a zorganizujú alianciu, ktorá vo veľkej bitke u mesiaca Yavin IV zničí jadro imperiálnej vojenskej flotily.

Jedna veľká porážka však nestačí na zničenie superveľmoci, a tak príbeh pokračuje protiútokom impéria na bázu rebelov na ľadovej planéte Hoth, ktorá je zničená a rebeli sú prinútení k ústupu. Impérium potom úspešne zrealizuje niekoľko ďalších porážok rebelov. Napokon situácia vyústi do rozhodujúcej bitky pri mesiaci Endor, kde obe strany sústredia všetky svoje zostávajúce sily. V tejto bitke sú sily impéria porazené a imperátor zabitý.

Film následne prezentuje, že sa do celého vesmíru vrátil mier a sloboda.

 

Paralela s Rímskou ríšou.

Filmová séria Star Wars sa snaží o podrobný popis udalostí, sprevádzajúcich vzostup a pád impéria. Realita však býva výrazne komplikovanejšia a pomalšia a predovšetkým nezávisí na jednej osobe vodcu impéria.

Počiatky Rímskej ríše sa datujú do roku 510 pred naším letopočtom, kedy začínala ako mestský štát. Vďaka na tú dobu revolučnej vojenskej a spoločenskej štruktúre sa Rímskej republike podarilo počas nasledujúcich storočí postupe ovládnuť celé Stredomorie. S príchodom Cézara dochádza k zmene štátneho zriadenia a republikánske zriadenie je nahradené diktatúrou cisárov.

Rímska ríša sa ešte ďalšie storočia rozrastá, ale tempo rastu je čoraz pomalšie. Okolo roku 140 n.l. naráža na limity svojho rastu a nasledujúcich 100 rokov zostáva vo fáze svojho maximálneho rozsahu, pričom svoju energiu venuje hlavne snahám o udržanie existujúcich kólónií. Po roku 230 n.l. začína dochádzať k prvým stratám území, aj keď zatiaľ iba na vzdialenej periférii ríše. Zároveň má krajina čoraz viac problémov s vnútorným spoločenským rozvratom, nekompetentnou vládou a súperením o moc, sprevádzaným nekončiacimi vraždami cisárov.

Okolo roku 400 n.l. už je Rímska ríša vystavená aktívnemu tlaku okolitých národov, ktoré si kúsok po kúsku odtŕhajú územia bývalej superveľmoci. V roku 476 n.l. je definitívne porazená západorímska ríša a jej územie si rozdelia príchodzie barbarské kmene.

Východorímska ríša pretrvávala v svojej existencii ešte niekoľko ďalších storočí, pričom jej územie sa striedavo zmenšovalo a znovu rozrastalo. V horizonte storočí ale ríša postupne stále viac území strácala, až napokon z nej napokon zostalo iba malé územie okolo hlavného mesta Konštantinopol, ktorý bol v roku 1453 dobytý Turkmi a posledný pozostatok Rímskeho impéria definitívne zanikol.

Paradoxne však kultúra rímskej ríše prežívala ešte dlhé storočia po jej zániku. Latinčina bola v mnohých krajinách Európy až do 19. storočia druhým úradným jazykom a bola hlavným komunikačným jazykom vedcov z celej Európy. Mnohé latinské slová dodnes pretrvali v jazykoch po celej Európe a základy rímskeho práva sú základom súčasného právneho systému.

 

Paralela s Britským impériom

Britské impérium bolo najväčšou koloniálnou ríšou v histórii ľudstva. V roku 1921, v dobe svojho najväčšieho rozsahu, zaberalo Britské impérium 1/4 zemskej súše a ovládalo 1/4 vtedajšej svetovej populácie.

V dobe svojho najväčšieho rozmachu bola pod vplyvom Británie Kanada, veľké časti Afriky, Egypt, India spolu s dnešným Pakistanom, Austrália s Novým Zélandom, Irak a ďalšie krajiny blízkeho východu. Prostredníctvom nátlakových obchodných organizácií a diplomacie mala Británia svoj vplyv tiež v Číne a Východnej Ázii.

Na rozdiel od Rímskej ríše využívala Británia systém kolónií, kedy mali štáty vlastnú samosprávu a boli podriadení Británii pomocou dosadenej vojenskej správy.

Rozrastanie Britského impéria bolo najvýraznejšie v 19. storočí. Začiatkom 20.storočia začalo narážať na svoje limity – zostávajúce územia (hlavne v Európe, Rusku a Severnej Amerike) boli príliš tvrdo bránené na to, aby ich bolo možné začleniť do koloniálnej ríše.

Už začiatkom 20.storočia získali niektoré z kolónií čiastočnú samostatnosť, po tom, čo boli predefinované na domínia a získali právo na samosprávu. To sa týkalo Kanady (1867), Austrálie (1901), Nového Zélandu (1907) a Juhoafrickej únie (1910). Zahraničnú politiku ale stále určovala Británia, čo napríklad znamenalo, že keď v roku 1914 vyhlásila V.Británia vojnu Nemecku, do vojnu vstúpili aj všetky jej domínia.

Prvá svetová vojna Britániu značne vyčerpala po ľudskej aj ekonomickej stránke. Ešte v prvých rokoch sa jej podarilo zabrať niektoré kolónie porazeného Nemecka, hlavne v Afrike. Nemala však už dosť prostriedkov na správu takto rozsiahlych území a tak veľmi rýchlo začali v kolóniach vznikať nacionalistické tendencie a snahy o samostatnosť.

V roku 1922 sa od Británie odtrhlo Írsko.

V roku 1922 sa tiež osamostatnil Egypt.

Druhá svetová vojna Britániu ešte viac oslabila. Zároveň sa podlomil jej dovtedajší status svetovej veľmoci. Namiesto Británie zaujali pozíciu novo vznikajúcich superveľmocí USA a Sovietsky zväz. Británia sa ocitla na vedľajšej koľaji.

Británia už nemala vojenské sily na to, aby ďalej udržala svoj vplyv v kolóniach a tak mnohé územia opustila bez boja alebo s minimálnym bojom.

V roku 1947 sa osamostatnila Britská India, ktorá sa zakrátko rozpadla na Indiu a Pakistan.

V roku 1948 sa osamostatnila Barma a Cejlón. V tom istom roku Izraelská vojna za nezávislosť vyhnala Britov z Palestíny.

V roku 1957 sa osamostatnila Malajzia.

V roku 1960 sa osamostatnil Cyprus.

V roku 1964 sa osamostatnila Malta.

V roku 1984 sa osamostatnil ropný štát Brunej v Indonézii.

V rokoch 1957-1968 sa osamostatnila väčšina britských kolónií v Afrike: Ghana, Nigéria, Sierra Leone, Tanzánia, Uganda, Keňa, Zanzibar, Gambia, Botswana, Lesotho, Svazijsko. V mnohých krajinách bol ústup Británie sprevádzaný problémami, pretože v nich žilo v tej dobe množstvo bielych osadníkov, ktorí sa následne stali terčom útokov zo strany domorodého obyvateľstva.

Taktiež rôzne malé ostrovné štáty si zvolili samostatnosť: Jamajka, Barbados a iné.

V roku 1997 po skončení 99 rokov trvajúcej nájomnej zmluvy pripadol Hongkong znovu Číne.

V súčasnosti už Británii patria len drobné zbytky pôvodného impéria, hlavne v podobe malých ostrovov, kde je obyvateľstvo uplácané k lojalite sociálnymi výhodami. Sem patria niektoré karibské ostrovy (Anguilla, Kajmanské ostrovy, Montserrat…), atlantické ostrovy (Svätá Helena, Falklandy, Bermudy…) a v Európe Gibraltar.

O udržanie Falklandských ostrovov viedla Británia v roku 1982 vojnu s Argentínou.

Od konca 60.rokov prebiehajú silné separatistické tendencie v Severnom Írsku.

Členstvo v EU Británii tiež príliš neprospelo. Spolu s procesom centralizácie EU prichádzala o čoraz viac svojej nezávislosti a začala sa premieňať na jednu z kolónií Bruselu.

Snaha o opätovné osamostatnenie od EU formou Brexitu priniesla Británii paradoxne ďalšie komplikácie, kedy udalosť opäť oživila separatistické tendencie v Severnom Írsku a Škótsku.

 

Budúcnosť Amerického impéria.

USA začínali ako zväz britských kolónií v Severnej Amerike. Po tom, čo si vybojovali od Británie nezávislosť, venovali nasledujúce storočie dobývaniu a získavaniu kontroly nad severoamerickým kontinentom, hlavne na úkor domorodého indiánskeho obyvateľstva.

Prvá svetová vojna podporila USA finančne aj priemyselne, pretože až do posledných mesiacov sa USA do vojny nezapojili a predávali zbrane všetkým bojujúcim stranám.

Skutočný rozmach na ceste k imperiálnej veľmoci znamenala pre Ameriku až druhá svetová vojna. Podobne ako v priebehu prvej svetovej vojny, zostali v prvých rokoch mimo oblasť konfliktu a využili ho na mohutné posilnenie svojho priemyslu, vrátane zbrojárskej výroby. Mohutná priemyselná základňa následne umožnila Amerike poraziť Japonské loďstvá v Pacifiku a tiež stať sa dominantou silou západného frontu v Európe. Po skončení vojny bolo bývalé Britské impérium v procese zániku a jeho miesto nahradili dve nové superveľmoci: USA a ZSSR.

Rozhodujúcim faktorom americkej diplomacie na nasledujúce roky sa stalo vytvorenie jadrovej bomby, ktoré umožnilo Amerike viesť vydieračskú politiku proti krajinám celého sveta.

Územia dobyté počas druhej svetovej vojny Amerika premenila na dlhé desaťročia na svoje kolónie, ovládané bábkovými vládami. USA získali pod kontrolu Japonsko, Nemecko a štáty Západnej Európy a premenili ich na svoje priemyselné kolónie.

Amerika tiež vyvinula novú stratégiu dobývania krajín pomocou štátnych prevratov, kedy pôvodné pro-národné vlády boli nahradzované vojenskými bábkovými vládami spriaznenými s USA. Týmto spôsobom sa dostali USA ku kontrole nad väčšinou ropných zdrojov planéty.

V období studenej vojny prebiehalo intenzívne súperenie USA so ZSSR o nezaradené krajiny tretieho sveta. V mnohých krajinách sa pomocou prevratov striedali socialistické a proamerické vlády. Niektoré z týchto stretov prebehli rýchlo, v iných prípadoch, ako bola Kórejská a Vietnamská vojna, kde sa na podporu napadnutej krajiny aktívne angažoval ZSSR alebo Čína, sa natiahli na dlhé roky.

V 80.rokoch USA rozpracovali USA stratégiu farebných revolúcií, pomocou ktorých sa im o desať rokov neskôr podarilo zvrhnúť vlády v ZSSR a Východnej Európe a získať aj tieto územia ako svoje ekonomické kolónie.

Po roku 2000 mala Amerika pod priamou alebo nepriamou ekonomickou kontrolou väčšinu ekonomicky hodnotných krajín sveta. V snahe získať pod kontrolu aj zostávajúce rebelujúce krajiny zaútočili USA v nasledujúcich rokoch na Afganistan, Irak, vyhrážali sa útokom Iránu a Severnej Kórei, vyvolali vlnu prevratov v Severnej Afrike. V roku 2014 zvrhli režim na Ukrajine a pokúsili sa zvrhnúť režim v Sýrii.

Všetko smerovalo k ultimátnemu cieľu – k útoku na Rusko, ktoré sa po americkom prevrate z roku 1991 prekvapivo spamätalo a začalo znovu získavať svoju nezávislosť a vplyv.

Udalosti posledných rokov naznačujú, že Americká expanzia narazila na limity svojich možností.

Americké vojská sa museli po neúspechu stiahnuť z Afganistanu a Iraku.

Prevraty v Severnej Afrike vyústili do chaosu, v Egypte chaos ukončila egyptská armáda a zaviedla vlastnú, nezávislú vládu.

Amerikou podporovaní džihádisti ani po 5 rokoch bojov neboli schopní dobyť Sýriu a po zapojení Ruska do podpory Sýrie strácajú čoraz viac svoj vplyv. Americký blízkovýchodný spojenec Saudská Arábia sa začína prepadať do ekonomických a spoločenských problémov. Irán ďalej posilňuje v regióne svoj vplyv, iracká vláda čoraz menej ochotne počúva rady z USA. Turecko začalo po Američanmi zorganizovanom neúspešnom prevrate trucovať a začína jednať o spolupráci s Ruskom.

Nevôľa obyvateľstva s americkou koloniálnou vládou v EU rastie a po celej EU sa začínajú ozývať hlasy žiadajúce rozpustenie EU aj NATO.

Nespokojnosť s americkým vplyvom sa ozýva tiež v Japonsku a na Filipínach.

Čína taktiež čoraz tvrdšie odmieta americké snahy o zasahovanie do svojej politiky.

Taktiež v Južnej Amerike rastie proti USA vlna nevôle a štáty ako Venezuela a Brazília sa stavajú k USA čoraz nepriateľskejšie.

Ako protiváha americkému ekonomickému vplyvu vznikla ekonomická aliancia štátov BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika).

 

Aký vývoj teda možno očakávať do budúcnosti?

Rozhodujúcim bodom najbližšieho obdobia je otázka Sýrie. Pokiaľ sa sýrskej vláde podarí poraziť amerických džihádistov, bude to znamenať definitívnu stratu vplyvu USA na Blízkom východe. Dá sa tiež predpokladať, že môže v najbližších rokoch dôjsť k pádu proamericky naladenej monarchie v Saudskej Arábii, ktorá bola v minulosti považovaná za najvplyvnejšiu blízkovýchodnú krajinu.

Ďalším bodom oslabovania vplyvu USA by bol rozpad EU a pravdepodobný rozpad NATO. V súčasnosti 85% armády NATO tvoria USA a Turecko, pričom 55% financovania NATO spadá na štáty EU. Vystúpením Turecka z NATO a rozpadom spoločenstva EU by NATO stratilo ekonomickú aj vojenskú základňu a zostalo by čisto americkým projektom.

Rusko intenzívne bojuje za vytlačenie dominancie amerického dolára zo svetových obchodných transakcií. Vďaka tomu, že je v súčasnosti americký dolár univerzálnym svetovým platidlom, americká centrálna banka môže do ľubovôle tlačiť zelené papieriky a “zadarmo” za ne nakupovať výrobky z celého sveta. Keď sa dominancia dolára stratí, americká vláda sa ocitne okamžite vo finančných problémoch, pretože nebude môcť neobmedzene nakupovať zdroje celého sveta a nekryté tlačenia dolárov pre domáci trh by viedlo v krajine k hyperinflácii.

Vytlačenie USA z Blízkeho Východu bude znamenať stratu kontroly USA nad zdrojmi ropy. Amerika zostane odkázaná na zásoby ropy a zemného plynu na svojom území, resp. na nákup zo zahraničia.

Ukrajinská proamerická bábková vláda je čoraz nepopulárnejšia a keď definitívne ustane americká podpora, tak sa zrúti.

Keď prebehnú všetky tieto kroky, zostane USA bez väčšiny ekonomických kolónií. Samotný priemysel v USA však už bol v posledných desaťročiach demontovaný a americké obyvateľstvo úmyselne inteligenčne paralyzované pomocou množstva neurotoxických látok (fluór v pitnej vode, hliník vo vakcínach a v chemtrails, umelé sladidlá, gmo potraviny…). Prechod k oživeniu priemyslu v USA môže byť preto zložitý a je možné, že USA sa dostane do stavu finančného bankrotu a s tým súvisiaceho vnútorného rozvratu.

So slabnúcou vojenskou silou USA sa zrejme následne pokúsia osamostatniť aj posledné dve veľké východoázijské kolónie USA: Japonsko a Južná Kórea. Poprípade budú ponechané napospas osudu.

Samotné územie USA nie je etnicky jednoliate. Sú v ňom najrôznejšie etnické aj náboženské konflikty.

Republika Texas už dlhé roky vykazuje separatistické tendencie a je pravdepodobné, že keď finančná a vojenská moc USA dostatočne oslabne, pokúsia sa ako prví odtrhnúť.

Na zbytku USA sa môže vykryštalizovať konflikt medzi kresťanskými štátmi a ľavicovo-socialisticko-neomarxistickou vládou. Ako hlavná konfliktná téma môže slúžiť vládne pretláčanie homosexuálnych tém proti vôli kresťansky založených štátov.

Južné regióny USA budú čeliť etnickým konfliktom s černošským obyvateľstvom. V prípade extrémneho vyhrotenia situácie môže dôjsť k prekresleniu hraničných línií pozdĺž etnických hraníc.

Zbytok USA pravdepodobne v nejakej oklieštenej podobe prežije. USA sa rozpadne na niekoľko samostatných štátov, ktoré budú medzi sebou vychádzať relatívne korektne, bez pokračujúcich vojenských konfliktov. Keďže USA na rozdiel od Rímskej ríše okolo seba nemajú agresívnych susedov, ktorí by stáli o zabratie ich územia, pravdepodobne v tejto podobe rozpad USA skončí a na nejakú dobu sa situácia stabilizuje, pričom jednotlivé novovzniknuté štáty sa budú snažiť vyriešiť si svoje ekonomické a spoločenské problémy.

 

Advertisements
This entry was posted in História, Politika. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s