Anetta Kahane, Antonio Amadeu Stiftung a nemecká politicky korektná definícia rasizmu o utečencoch

[poznámka prekladateľa: Článok je pokračovaním prvej časti, venujúcej sa Stasi pozadiu Anetty Kahane, šéfky nadácie Antonio Amadeu Stiftung, ktorá bola poverená dozorom nad cenzúrou “nenávistných textov” na nemeckom internete.

Tento druhý diel sa venuje kontroverziám ohľadom financovania nadácie. V stručnosti povedané, napriek početným (rasisticky ladeným) výpadom proti bielej nemeckej populácii, bola nadácia vládou označená za verejnoprospešnú, čo jej následne umožnilo prístup k štátnemu financovaniu a zároveň ju oslobodilo od daňovej povinnosti. A že sú tam rôzne nezrovnalosti v evidencii výdavkov atď. To z nášho pohľadu nie je až tak zaujímavé.

Viac ma zaujala časť textu, ktorá sa venuje brožúrke, vydanej nadáciou, ktorá popisuje ich predstavu definície “rasizmu”. Pri čítaní týchto definícií zostáva človek stáť v nemom úžase.]

[…]

Anetta Kahane sa už v minulosti prejavila kontroverzným vyhlásením, že na Východe Nemecka je “vzhľadom k obyvateľstvu príliš málo ľudí, ktorí patria k viditeľným menšinám, napríklad ktorí sú čierni“. Podľa nej bolo “najväčším zlyhaním nemeckých politikov po páde Múra, že tretina územia štátu zostala biela“. (Tagesspiegel, 15.07.2015, online).

Čím Kahane argumentuje jednoznačne pomocou rasistických kritérií (farba pokožky). Nazývať takúto nadáciu “verejnoprospešnou”, je vrcholový vtip nemeckej daňovej reality.

Pocit “my” nie je povolený

Popri tom nadácia útočí proti každému, kto kritizuje prisťahovalectvo a oficiálnu migračnú politiku spolkovej vlády. A nielen to: v roku 2015 povýšil spolkový minister Heiko Maas (SPD) nadáciu dokonca na dozorcu nad internetom. V rámci jednej z “akčných síl” majú jej zamestnanci vyhľadávať na sociálnych sieťach protizákonné nenávistné komentáre.

Ako plánuje postupovať vláda v boji proti “nenávistným textom” si možno urobiť obraz na základe brožúrky od Kahane »Hetze gegen Flüchtlinge in Sozialen Medien« (Štvanie proti utečencom na sociálnych sieťach)

Podľa tejto brožúrky spadá prakticky akákoľvek kritika neohraničenej imigrácie pod “rasistické štvanie”. Nielen priame vyjadrenia proti konkrétnej rase, tak ako to predvádzala sama Kahane, ale dokonca aj úplne normálne vyjadrenia názoru. Nad katalógom príkladov údajných rasistických nenávistných vyjadrení môže človek iba žasnúť.

Medzi zakázané formulácie patrí napríklad aj toto (v brožúrke na str. 5):

– Používanie formulácií “My” a “Oni”

– Zovšeobecňovanie (napríklad “všetci utečenci…”) a dávanie na jednu úroveň (napr. “utečenec = moslim” )

– Štandardizácia diskriminácie, napr. “Niet divu, že…”

– Prenášanie celospoločenských problémov ako je sexizmus, kriminalita alebo nedostatok bytov napríklad na “utečencov”

– Dehonestujúce označenia ako napríklad “hospodárski utečenci”, ktoré podsúvajú myšlienku, “že základné právo na azyl v Nemecku je zneužívané ľuďmi, ktorí prichádzajú do Nemecka výlučne z hospodárskych dôvodov a nie kvôli ochrane pred prenasledovaním”

– Kultúrny rasizmus (napríklad: “Tí sa sem proste nehodia”)

– Nacionalisticky podfarbené zľahčovanie (napríklad: “A čo ‘naše’ deti/bezdomovci atď ?”)

– “Čoskoro sa budem cítiť cudzincom vo vlastnej krajine”, “Likvidácia vlastného národa”

– “Tí tam hore / klamárske média nám zatajujú pravdu”

– “Kto pomáha utečencom je slniečkár (Gutmensch) alebo extrémny ľavičiar”

– “To som nacista, len preto že…” alebo “…kde je sloboda prejavu, keď mi mažete moje komentáre?”

– “Klamstvá o utečencoch a ich údajnej kriminalite, násilí, znásilneniach, sfalšované úradné dokumenty. Často maskované ako osobný zážitok” (pozn. prekladateľa: ak to správne chápem, tak dievča, ktoré napíše o tom, že ju znásilili imigranti, sa tak pravdepodobne dopúšťa trestného činu štvania proti národom)

Táto orwellovská brožúrka bola podporená Spolkovým ministerstvom pre rodinu a ironicky dokonca v rámci programu “Žiť v demokracii”.

O tom, čo presne sú “klamstvá”, rozhoduje samozrejme nadácia Amadeu Antonio. Pritom sú prakticky všetky príklady v tomto 13 bodovom katalógu normálne a prípustné vyjadrenia názoru, s jedinou výnimkou:

– “Odľudšťovanie: prirovnávanie utečencov k hmyzu, parazitom, zvieratám atď.” (pozn. prekladateľa: čiže reči o slimákoch by asi boli v Nemecku trestné)

V praxi to znamená, že Amadeu Antonio Stiftung predefinováva v drvivej väčšine bežné vyjadrenia názoru na “rasistické štvanie” a týmto spôsobom sa ich snaží potlačiť.

A práve títo ľudia boli ministrom spravodlivosti Massom (SPD) poverení kontrolou sociálnych sietí.

Pritom sa organizácia sama dopúšťa “nenávistného štvania”, a to nielen proti údajnej “extrémnej pravici” (kam v súčasnosti už zaraďujú aj konzervatívcov a patriotov), ale aj proti rasám a národom. (konkrétne proti nemeckému národu a bielej rase, pozn. prekladateľa)

Pritom svoje vlastné rasistické texty necháva nadácia nedotknuté na internete už celé roky, ako napríklad oslavu britského šéfa bombardérov Arthura Harrisa zo strany spolupracovníčky Anetty Kahane Julie Schramm:

   »Bomber-Harris, Flächenbrand // Deutschland wieder Ackerland!« #bombergate #twitterdemo

»Sauerkraut, Kartoffelbrei // Bomber Harris, Feuer frei!« #bombergate #twitterdemo

“Bombardér Harris” pripravil počas druhej svetovej vojny milióny nemeckých civilistov o život pomocou zápalných bombardovaní.

Čím sa jasne javí smerovanie organizácie: a to utláčanie (ak nechceme povedať: zničenie) domáceho nemeckého obyvateľstva formou podpory migrácie a ochrany pre “utečencov”.

Daňové oslobodenie tohto nenávistného združenia je preto doslova výsmechom daňovníkov, ktorí túto nadáciu vlastne financujú.

“Hlásiť a udávať”

Koniec koncov, predsedníčka Kahane bola už v minulosti činná v službách politického prenasledovania. Ako donášačka Stasi udala v rokoch 1974 až 1982 “desiatky ľudí zo svojho okolia, medzi nimi mnohých umelcov, s ktorými sa súkromne rozprávala, napríklad počas fašiangových osláv, svadby, koncertu alebo prechádzky po meste” (Die Welt, online, 25.09.2007).

A na jej túžbe po udávaní sa dodnes nič nezmenilo. Nie náhodou sa hneď prvá kapitola vyššie spomínanej brožúrky volá “Melden und Anzeigen“. Z obsahu: “Ako oznámim rasistické príspevky? Ako môžem podať trestné oznámenie? Čo musím pri tom dodržať?“.

(Môj dodatok: Diví sa ešte niekto, že sú Nemci tak podozrivo ticho v otázkach problémov s imigrantmi?)

[Zbytok článku sa venuje téme financovania nadácie. Veľmi v stručnosti:

Súkromne vlastnená “verejnosti prospešná” nadácia dostáva každoročne zo štátneho rozpočtu príspevky vo výške 900 000 Eur, čo predstavuje 2/3 jej celkových príjmov. Ironicky tak vlastne nemecká vláda a nemeckí daňovníci financujú organizáciu, ktorá nenávidí nemecký ľud a bojuje za jeho zničenie.

Ďalej, ukazuje sa, že tzv. “neziskovka” v skutočnosti dosahuje každoročne zisk vo výške asi 17% svojho základného kapitálu a za posledné roky vygenerovala zisk vo výške 1,6 milióna Eur.

Ďalej, táto “neziskovka” nielenže generuje zisk, ale dokonca zo štátnych dotácií rozdáva početné pôžičky. Keď sa novinári snažili zistiť, kto je prijímateľom týchto pôžičiek, nedostali odpoveď.

Ďalej, nadácia zamestnáva pri svojich zákazkách široké rodinné okolie Anetty Kahane, takže množstvo výdavkov nadácie v skutočnosti zostáva “v rodine”.

A iné… Článok to uzatvára, že nazývať túto organizáciu “verejnoprospešnou” s nárokom na oslobodenie od daní, je výsmechom všetkých zákonov.]

Zdroj: http://info.kopp-verlag.de/hintergruende/deutschland/gerhard-wisnewski/kritiker-ist-die-amadeu-antonio-stiftung-ein-steuerbetrugsmodell-.html

Text brožúrky nadácie: https://href.li?http://www.amadeu-antonio-stiftung.de/w/files/pdfs/hetze-gegen-fluechtlinge.pdf

 

Súvisiace články:

https://diskuter.wordpress.com/2016/07/28/anetta-kahane-ako-byvala-agentka-stasi-terorizuje-nemecku-verejnost-a-internet/

Články na tému cenzúry nemeckého internetu:

https://diskuter.wordpress.com/2016/06/10/facebookova-cenzura-sa-rozrasta-do-bezprecedentnych-rozmerov/

https://diskuter.wordpress.com/2016/07/27/facebookova-cenzura-sa-dalej-rozrasta-pribudaju-pripady-trestneho-stihania-za-texty/

———————

P.S. Mimo tému. Z niektorých nedávnych nemeckých článkov som si všimol jeden zaujímavý trend. V Nemecku je zakázané kritizovať kohokoľvek, kto nie je biely a nie je Nemec. Útoky proti bielym Nemcom sú jediné, ktoré sú povolené. Zdá sa, že hnev obyvateľstva sa pomaly začína nasmerovávať proti vládnym predstaviteľom, pretože paradoxne kritika a útoky proti nim (alias “Nemcom”) sú menej trestné, než kritika imigrantov.

 

 

Advertisements
This entry was posted in Nemecko a imigračná vlna, Politika. Bookmark the permalink.