Ako reformovať súčasný demokratický systém?

Toto je pokračovanie článku “Je zastupiteľská demokracia jeden veľký podvod?

V tejto časti sa zameriam na kroky, ktorými by sa dal súčasný systém aspoň čiastočne reformovať. Niektoré problémy stále pretrvajú (hlavne ten, že v demokracii rozhodujú o veciach rovnakým hlasom aj tí, ktorí im nerozumejú), ale aj tak je to krok k zlepšeniu.

Pri prvom pohľade sa núka ako riešenie plný prechod na referendovú demokraciu. S tým je ale spojený problém, že hlasovať v referende o každom zákone by bolo príliš náročné, drahé a pre občanov postupe čoraz viac otravné, takže by viedlo k rezignácii a nezáujmu o hlasovania.

Preto treba nájsť nejakú formu kompromisu kombijúceho prvky zastupiteľskej aj referendovej demokracie. Ako vhodný vzor mi pripadá Švajčiarsko, kde existuje inštitút vetovacieho referenda, pomocou ktorého môžu ľudia veľmi efektívne zablokovať protiľudový zákon.

Čo by teda bolo treba zmeniť.

Reforma zastupiteľskej demokracie
=================================

Súčasný volebný systém extrémne nahráva prvkom oligokracie, kedy sa do parlamentu dostávajú iba ľudia bohatí, resp. s bohatými sponzormi. Tento problém by sa dal zmierniť nasledujúcimi krokmi:

1. Zrušiť 5% volebné kvórum. Takéto volebné kvórum je vysoko nedemokratické, pretože spôsobuje, že značná časť voličských hlasov prepadne. Čo je ale ešte horšie, 5% kvórum enormne predražuje vstup do politiky novým subjektom. Zbieranie podpisov na registráciu novej strany a následná drahá volebná kampaň fakticky vylučuje, aby sa do parlamentu dostal bežný slušný človek. Politika sa tak stáva záležitosťou buď pre bohatých ľudí, ľudí s utajenými sponzormi alebo pre zadĺžených ľudí. Ani jedna varianta nie je veľkou výhrou. Zrušením volebného kvóra by vzniklo prirodzené volebné kvórum zodpovedajúce počtu hlasov na jedného poslanca (čo by bolo 0,67% pre SR a 0,5% pre ČR).

Zrušenie volebného kvóra a zlacnenie volebnej kampane by umožnilo prístup do parlamentu širšiemu spektru ľudí, ktorí by neboli nikomu finančne zaviazaní a mohli by hlasovať o témach nie na základe straníckej príslušnosti, ale na základe svojich názorov, resp. názorov svojich voličov.

2. Zrušiť poradie na kandidátkach parlamentných strán a maximálne posilniť vplyv krúžkovania. Do parlamentu by sa dostali kandidáti s najvyšším počtom krúžkov. Volič by mal možnosť zakrúžkovať 4 kandidátov.

3. Zaviesť negatívne krúžkovanie (vyškrtávanie). Pokiaľ sa na kandidátke nachádzajú vysoko kontroverzné osoby, ale volič chce danú stranu aj tak voliť, mala by byť možnosť tieto osoby z kandidátky vyškrtnúť, čo by sa považovalo ako negatívny krúžkovací hlas. Príkladom zo SR bola strana SDKU s kontroverznými osobami Dzurinda a Mikloš, v ČR napríklad ODS s kontroverzným Ivanom Langerom…

4. Stretol som sa dokonca s modelom krúžkov pre kandidátov inej strany. Volič by teda vybral volebný lístok jednej strany, zakrúžkoval 4 kandidátov, vyškrtol tých, čo sa mu nepáčia a pod zoznam by dopísal mená 2 kandidátov z iných strán, s ktorými tiež sympatizuje.

5. Vyčleniť v parlamente priestor pre “nevoličov”. Vysvetlím na príklade. Slovenský parlament poskytuje 150 parlamentných miest. Volieb sa obvykle zúčastňuje 60% voličov. Znamenalo by to, že 40% parlamentných miest by malo zostať prázdnych. To by malo fungovať ako varovný signál pre poslancov, aby neignorovali volebnú účasť. Ak by v extrémnom prípade napríklad k voľbám prišlo iba 20% voličov, v parlamente by zasadalo iba 30 ľudí, medzi ktorých by sa rozdelili mandáty podľa volebného výsledku. Pre politikov by to bolo značne odstrašujúce, pretože by sa do parlamentu dostal iba zlomok z ľudí na kandidátke, ktorí by sa inak do parlamentu bez problémov dostali. Je mi jasné, že tento návrh je značne kontroverzný, takže to nechávam iba ako úvahu na ďalšiu debatu.

Zostávajúce problémy:

Najvážnejším problémom je vydieranie poslancov zo strany oligarchie a zo strany zahraničných tajných služieb. Americká NSA monitoruje a archivuje už celé roky kompletne celú internetovú komunikáciu a politici sú na prvom mieste jej záujmu. Na každého človeka sa dá nájsť nejaké slabé miesto. Niekto má milenku, niekto nemanželské dieťa, niekto má hriechy z mladosti, niekto má rád svoju rodinu. Nech by bol daný človek akokoľvek poctivý, akonáhle ho začnú vydierať, bude hlasovať proti názoru svojich voličov.

A tým sa dostávame k druhej časti

Reforma referendovej demokracie
===============================

Referendová demokracia má slúžiť ako poistka proti svojvôli politikov a ako poistka proti hlasovaniu pod vplyvom vydierania.

Mali by existovať dva typy referend:

1) Vetovacie referendum – malo by slúžiť ako obrana proti pochybným zákonom a umožňovalo občanom daný zákon zrušiť.

2) Legislatívne referendum – na presadenie zákona, ktorý parlament odmieta schváliť

Výsledky referenda by mali mať ústavnú silu, t.j. malo by byť možné ich zmeniť iba ústavnou väčšinou hlasov v parlamente, resp. ďalším referendom a aj to až po 3 rokoch od konania referenda. (Slovenská ústava niečo podobné tvrdí, ale politici sa z toho zatiaľ skúšajú vykrúcať)

Aby bol inštitút referenda naozaj funkčný, bolo by treba uzákoniť nasledujúce podmienky:

1. Automatická platnosť referenda bez ohľadu na volebnú účasť. Ako kompromis sa dá použiť podmienka minimálne 25% hlasov ZA, resp. volebná účasť minimálne 1/2 až 2/3 z poslednej účasti pri parlamentných voľbách. Lepším riešením než kvórum je aplikovanie bodu č.5, viď nižšie.

2. Automatická záväznosť výsledkov referenda. Po vyhlásení výsledkov referenda by sa výsledok automaticky stal zákonom s ústavnou silou.

3. Výrazne miernejšie podmienky na vyhlásenie referenda. Dnes je na vyhlásenie referenda treba podpisy okolo 8% z všetkých registrovaných voličov. To je 350 000 ľudí. Toto číslo by bolo treba zraziť na 1-2%, inak bude organizovanie ľudových referend extrémne drahé a zriedkavé.

4. Zároveň by bolo vhodné, ak by existovala možnosť, aby mohla referendum iniciovať aj skupina poslancov, zastupujúca napríklad 1/3 členov parlamentu. Ako poistka proti valcovacej mašinérii vládnej koalície.

5. Aby sa ušetrili náklady za konancie referenda, referendá by sa zoskupovali do skupín s viacerými otázkami a spájali sa s termínom nejakých práve prebiehajúcich volieb (parlamentné, komunálne, prezidentské). Vo Švajčiarsku sa ročne hlasuje o 12 otázkach, ktoré sú zoskupené do 3-4 referend ročne. Tým, že sa naraz hlasuje o rôznych témach, prídu k referendu hlasovať aj ľudia, ktorí by jednu konkrétnu otázku odignorovali. Švajčiarske referendá majú dlhodobo účasť okolo 60%, pričom polovica z tém je zamietnutá drvivou väčšinou voličou. To dokazuje, že nehrozí, že by v referende prešla akákoĺvek blbosť.

Zostávajúce problémy:

1) Stále zostáva základný problém demokracie, t.j. že o probléme rovným hlasom rozhodujú ľudia, ktorí mu rozumejú a tí, ktorí o ňom nemajú potuchy a rozhodujú sa výlučne na základe mediálnej reklamy.

2) Problém zapredaných médií, ktoré môžu svojou kampaňou zámerne dezorientovať voličov falošnými informáciami.

Každopádne, ak by sa všetky tieto navrhované body aplikovali do praxe, mnohé v súčasnosti existujúce problémy demokracie by sa výrazne zmiernili, a získal by sa čas na hľadanie optimálnejšieho spôsobu spravovania krajiny.

Súvisiace články:
Je zastupiteľská demokracia jeden veľký podvod?
Referendová demokracia v Európe? Tragédia!

Advertisements
This entry was posted in NeDemokracia. Bookmark the permalink.

2 Responses to Ako reformovať súčasný demokratický systém?

  1. Rasto says:

    Nakaz referendovej a volebnej kampane v súkromných mediach , zákaz billboardov alebo ich striktné obmedzenie. Prisne kontrolovať finančné toky za platby v kampani. Samozrejme dodržať v kampaniach elementárne pravidla rozdelenia vysielacieho času spravodlivo pre všetkých kandidátov. Je toho kopec čo by sa dalo spraviť pre objektívnejšie informovanie voličov a pre to aby sa ich názor čo najlepšie pretavil do volebného výsledku .

    Ale prečo by si niekto pokazilprospecharsko zlodejské fleky však áno

    Like

  2. napisy says:

    To nie je “demokracia” – je to ZASTUPITEĽSKÁ demokracia! – Zastupujú Ťa politické strany !!! so svojimi nominantmi (takže je to partokracia – teda ak chceme byť presní a správne, korektne nazvať systém)

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s