Paradox produktivity práce a nezamestnanosti

Nikdy v histórii nebola produktivita práce zamestnanca taká vysoká, ako je dnes. Prečo teda máme stále nižšie platy a prečo je naokolo stále viac nezamestnaných?

Paradoxy produktivity práce

Technologický vývoj už od čias priemyselnej revolúcie umožňuje zefektívňovať proces výroby – jeden človek zvládne vyprodukovať stále viac a na zvládnutie konkrétnej práce stačí čoraz menej ľudí.

S rastúcou produktivitou práce sa dá rovnaká robota urobiť so stále menším počtom ľudí.

Bohužiaľ dopyt po výrobkoch nerastie linerárne spolu so zvyšovaním produktivity práce. Nárast produktivity práce paradoxne začína spôsobovať nadbytočnosť pracovnej sily.

Rastie počet nezamestnaných, a to následne zvyšuje tlak aj na tých zostávajúcich pracujúcich. Musia akceptovať ľubovoľnú šikanu v práci (nadčasy, šikanu, znižovanie platov, vyhrážky prepustením). Jediný, kto na tom profituje, je majiteľ, pretože sa nemusí deliť o zisk a zamestnancovi môže dať iba abslútne minimum platu. Na čo kedysi bolo treba 3 ľudí, musí dnes zvládnuť jeden a navyše za polovičný plat, pretože “pred dverami fabriky čaká zástup náhradníkov”.

Zbytočná nadprodukcia

V západnej európe sa snažia tento problém zmierňovať pomocou stimulovania zbytočnej výroby. Bohužiaĺ je to spojené s hromadou neželaných vedľajších efektov:

Napríklad dotácie do poľnohospodárstva spôsobujú nadprodukciu potravín, ktoré potom treba niekam vyvážať. Nadprodukcia v priemysle vedie k výrobe zbytočných výrobkov so zámerne skrátenou dobou životnosti, aby donútili zákazníka každé 2 roky nakupovať nový kus. Nadprodukcia v sektore služieb vytvára celé odvetvia bezcenných aktivít (štátna byrokracia, marketing, programátori donekonečna prerábajúci fungujúce programy…)

Dôsledky tejto nadprodukcie sú zničujúce hlavne na životné prostredie – neuveriteľné plytvanie surovinami a energiami. Znechucujúce sú ale aj zbytočné služby, ktoré ľudí oberajú o čas len kvôli tomu, aby si dokázali svoju opodstatnenosť – stupňujúca sa štátna byrokracia, obťažujúce reklamy, nekonečné dizajnové zmeny fungujúcich počítačových programov (Windows 8 ako najodstrašujúcejší príklad).

Táto zbytočná zamestnanosť ale problém nerieši.

Z dlhodobého hľadiska jedinou cestou von z týchto dvoch vážnych problémov je otvorenie debaty o skrátení pracovného času. Dnešná produktivita práce je skrátka príliš vysoká na to, aby bolo nutné pracovať 40 hodín týždenne. Skrátenie pracovného týždňa vyrieši oba problémy – poklesne počet nezamestnaných (pretože na pokrytie týždňa bude musieť firma zamestnať ďalšieho človeka) a tiež poklesne nadprodukcia zbytočných výrobkov (z čoho bude mať radosť hlavne životné prostredie)

Skrátenie pracovnej doby

Dokonca aj medzi vysokopostavenými ľuďmi sa už začína opatrne hovoriť o prospešnosti skrátenia pracovnej doby:

Miliardár Slim odporúča pracovať tri dni v týždni
http://ekonomika.sme.sk/c/7304749/miliardar-slim-odporuca-pracovat-tri-dni-v-tyzdni.html

“Pri trojdňovom pracovnom týždni by sme mali viac času na oddych, na zvýšenie kvality života,” tvrdí. Štyri dni voľna by boli pre niektorých ľudí podnikateľskou príležitosťou, aby objavili nové voľnočasové aktivity. […] “Vyhorenie je silným signálom straty produktivity,” hovorí Rana Floridaová, šéfka konzultačnej spoločnosti Creative Class Group. Dodáva, že 40-hodinový pracovný týždeň nie je “magickým číslom” pre produktivitu. Kratší pracovný týždeň má zmysel najmä pre ľudí so stresujúcimi pracovnými podmienkami, pre ľudí poskytujúcich prvú pomoc a v kreatívnych povolaniach.”

Aj bežní ľudia sa začínajú čoraz viac dívať po nejakej forme skrátenia pracovnej doby, aj za cenu výpadku platu.

Väčšina ľudí si želá zákaz predaja cez sviatky, tvrdí prieskum
http://ekonomika.sme.sk/c/7312451/vacsina-ludi-si-zela-zakaz-predaja-cez-sviatky-tvrdi-prieskum.html

“V nedeľu a cez štátne sviatky by mal byť na Slovensku maloobchodný predaj zakázaný, za zákaz sa vyslovilo 58,1 percenta ľudí.”

Medzinárodná organizácia práce navrhla skrátiť pracovný týždeň na štyri dni
http://www.hlavnespravy.sk/hrozi-nam-stvordnovy-pracovny-tyzden-huraaa/384253

“Experti organizácie si myslia, že to bude mať pozitívny dopad na ekonomiku a na životné prostredie, pretože sa zníži počet ciest do práce. Okrem toho je mnoho ochorení spojených s prácou a pracovným stresom. Taktiež sa zvýši počet pracovných miesť. “Tí čo v kanceláriach trávia dlhé hodiny nezriedka už iba imitujú vysoké pracovné nasadenie”, tvrdia experti MOP.”

Ruský parlament zvažuje čtyřdenní pracovní týden bez snížení mezd zaměstnanců (8. 10. 2014)
http://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/4905-rusky-parlament-zvazuje-ctyrdenni-pracovni-tyden-bez-snizeni-mezd-zamestnancu

“Ruský sněmovní výbor plánuje projednat návrh Mezinárodní organizace práce, na přechod na čtyřdenní pracovní týden bez snížení mezd zaměstnanců. […] Nicméně v úterý odpoledne, vícepremiérka Olga Golodets oznámila, že nevidí jakoukoliv reálnou možnost na zavedení čtyřdenního pracovního týdne. „V současné době si to nemůžeme dovolit. Čtyřdenní pracovní týden je stále pouze snem“ ”

Takže prečo to stále nejde?

Pretože nie každý má záujem na tom, aby ľudia kratšie pracovali.

Vďaka vysokej nezamestnanosti môžu majitelia fabrík tlačiť na nízke platy:

http://e-republika.cz/article1867-Kam-mizi-bohatstvi-vytvo%C5%99ene-vy%C5%A1%C5%A1i-produktivitou-prace

“Komu prospěla vyšší produktivita práce nastartovaná od 50. let? V 60. a 70. letech prospěla všem a navíc zajistila sociální blahobyt. A dnes?

Všichni naši mediálně známí ekonomové, kteří léta až dosud mlčí k rozkrádání státu, nám nyní říkají, že máme utáhnout opasek a nechat moudré hospodáře jako Wall Street a spol. řídit státní ekonomiku. Podívejme se na několik zajímavých statistik ohledně práce a kapitálu. Karel Marx by je uměl vyložit ještě lépe, protože jsme se vrátili do devatenáctého století, co se nerovnováhy bohatství týče.

První důležitý graf ukazuje růst produktivity ve výrobě během posledních sto let. Sami vidíte, že růst národního důchodu je tvořen od 50. let prudkým nárůstem produktivity práce. Graf se týká Francie, ale je podobný i v jiných vyspělých průmyslových zemích.

Klíčový je fakt, že od 50. let se úměrně růstu produktivity ve všech zemích snižovala délka pracovní doby ze 6 na 5 pracovních dní v týdnu. V letech 1974-2002 se HDP Francie zvýšilo o 71 % a přitom klesl počet odpracovaných hodin o 10 %. […]

Výsledek je jasný: produktivita práce měla způsobit, že se nám bude dařit lépe a že průměrná pracovní doba bude klesat. Dnes, jak víme, panuje pravý opak. Máme stále delší pracovní dobu pro těch “šťastných” 85 % procent lidí, kteří pracují a jejichž kupní síla dramaticky klesá. Ostatní jsou jednoduše nezaměstnaní. Komu prospěla od 90. let vyšší produktivita práce? V 60. a 70. letech prospěla všem a navíc zajistila sociální blahobyt. A dnes? […]

V roce 1970 vydělávalo 100 špičkových ředitelů koncernů (CEO) 45 dolarů na každý dolar normálního dělníka. Poměr 45:1 se změnil na dnešní ratio 1:1723. To znamená děsivou nerovnováhu ve tvorbě a v rozdělování národního bohatství. Pracující a střední vrstva byli odstřiženi od zisků plynoucích se zvýšené produktivity práce. ”

A taktiež nie je žiadúce, aby mali ľudia príliš veľa voľného času. Mohli by napríklad viac rozmýšľať…

http://www.badatel.net/skutocny-dovod-pre-40-hodinovy-pracovny-tyzden/

“Konečným nástrojom firiem pre udržiavanie takejto konzumnej kultúry je vytvorenie 40 hodinového pracovného týždňa a jeho akceptácia ľuďmi, že toto je normálny život.
Pri takýchto pracovných podmienkach si ľudia musia vybudovať svoj život po večeroch a víkendoch. Uvedené usporiadanie nás robí viac náchylnými pre veľké míňanie na zábavu a pôžitky, pretože náš voľný čas je príliš vzácny.”

Sme nadbytoční, systém nás nepotrebuje.

Namiesto deľby o zisky z produktivity práce a viac voľného času sa priemysel a “svetová elita” rozhodli ísť inou cestou. Rozhodli sa vyriešiť problém nadbytočnej pracovnej sily pomocou redukcie obyvateľstva – marketingovo označovanej ako regulácia svetovej populácie. Vitajte v Novom Svetovom Poriadku…

Zasvěcený muž vypovídá: Mocní mají velký plán. Už je nikdo nezastaví
http://freeglobe.parlamentnilisty.cz/Articles/2960-zasveceny-muz-vypovida-mocni-maji-velky-plan-uz-je-nikdo-nezastavi.aspx

…uvedl dlouhou řadu hesel, která popisovala to, co s sebou nastolení nového řádu přinese, i to, co mu bude předcházet. Jelikož je jich několik desítek, ParlamentníListy.cz vybraly jen některé.

– Snížení počtu obyvatel Země
– Povolenky k rození dětí
– Nové pojetí sexu, sex bez reprodukce
– Sexuální osvěta mládeže jako nástroj světové vlády
– Podpora potratů jako nástroj ke snížení počtu obyvatel Země
– Podpora homosexuality
– Nové technologie reprodukce bez pohlavního spojení
– Zánik rodiny
– Ulehčení umírání a zavedení pilulky smrti
– Omezení přístupu k bezplatné zdravotní péči a tím vyloučení starších lidí ze systému
– Přísně kontrolovaný přístup k lékům
– Úmyslně se zkomplikuje diagnostika nových nevyléčitelných nemocí
– Potlačování léčby rakoviny
– Vyvolávání srdečních infarktů
– Sloučení náboženství a zánik starých náboženství
– Školní docházka jako nástroj indoktrinace – úsilí zaměřené k slepému a odevzdanému přijetí určitého učení názorů či postojů, které nepřipouští diskusi ani kritiku
– Odstranění některých knih z knihoven
– Změny zákonů, jež vyvolají sociální a morální chaos
– Podpora spotřeby alkoholu a užívání drog
– Větší počet věznic
– Nulová psychologická a fyzická jistota
– Kriminalita jako nástroj ovládání společnosti
– Sex a násilí jako součást zábavných programů
– Ovládání a kontrola lidí
– Terorismus za účelem větší kontroly

Takže, keď sa nad tým zamyslíme, máme na krku vážny problém! A to, čo sa okolo nás práve teray deje (problémy s pôrodnosťou, rast kriminality, invázia imigrantov) len súvisí s týmito plánmi… Systém nás nepotrebuje, sme pre neho nadbytoční a sme pre neho potenciálna hrozba…

doplnené 28.11.2015

P.S. Ešte taká malá úvaha o probléme peňazí v systéme rastúcej produktivity práce.

Systém založený na štandardizovanej peňažnej mene je mimoriadne neférový voči pracujúcim.

Pokiaľ človek fungoval v poľnohospodárstve alebo domácej výrobe, dalo sa poctivou a tvrdou prácou “zbohatnúť”. Človek mohol vypestovať viac obilia, viac ovocia, postupom času mohol rozmnožiť svoje stádo domácich zvierat. Ak pracoval ako domáci remeselník, mohol si sám vyrobiť nábytok, postaviť dom, vyrobiť kuchynskú keramiku atď. Všetka táto práca viedla k zlepšeniu jeho životných podmienok a fakticky k “zbohatnutiu”. Pokiaľ takto pracovala celá komunita, mohli si zlepšiť životný štandard VŠETCI.

Peňažný systém s konštantným množstom peňazí toto už z princípu neumožňuje. Aby jeden človek zbohatol, musí niekto iný zároveň schudobnieť. Keď človek tvrdo pracuje, aby zarobil peniaze, tak zároveň niekoho iného o peniaze pripravuje. V takejto komunite NIE JE MOŽNÉ, aby zbohatli všetci, vždy bude niekto na strane porazených. A s tým nič nenarobí ani rast produktivity práce. Nech by sa výrobný proces akokoľvek zefektívnil, vždy bude niekto, kto z rastu výroby bohatne a niekto iný, kto na tom chudobnie. A niekedy to môže byť v podobe, že jeden človek na tom šialene bohatne a tisíc ďalších ľudí na tom schudobnie.

Advertisements
This entry was posted in Ekonomické témy. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s