Je zastupiteľská demokracia jeden veľký podvod?

Demokracia a demokratické voľby sú dnes čarovné slovíčka, ktorými sa oháňajú všetci naši politici, keď majú vysvetliť, prečo prijímajú zákony, ktoré sú v evidentnom rozpore s požiadavkami ich voličov. „Demokracia“ je nedotknuteľné slovo, ktorého kritika je tabu a kto sa o to pokúsi, je automaticky zaraďovaný medzi sympatizantov totalitných systémov.

Ale je u nás naozaj demokracia alebo sa politici na demokraciu iba HRAJÚ ?

Základná filozofia demokracie (vlády ľudu) vychádza z myšlienky, že o riešení nejakej otázky rozhodujú obyvatelia hlasovaním a že sa aplikuje riešenie, za ktoré sa vysloví nadpolovičná väčšina hlasujúcich. Už táto myšlienka má isté problémy: väčšinové riešenie nemusí byť automaticky správne, hlavne ak sa hlasuje o téme, o ktorej nemajú hlasujúci dostatok informácií. Napriek tomu ale stále je to značne férový proces s relatívne malým množstvom negatív.

Lenže takýto proces sa dnes nikde vo svete neaplikuje. V praxi sa aplikuje tzv. „zastupiteľská demokracia“, čo znamená, že občania si vo voľbách volia svojich „zástupcov“, ktorí potom pri hlasovaní zastupujú názor svojich voličov. Tento spôsob volieb má ešte viac problémov: ak volič nie je kvalifikovaný rozhodovať o téme v priamom hlasovaní, ako môže byť kvalifikovaný vybrať si zástupcu, ktorý za neho bude rozhodovať?

Problémom dnešnej doby je však hlavne to, že títo „zástupcovia“ vôbec NEZASTUPUJÚ názory svojich voličov.

Voľby sa stali akýmsi mediálnym cirkusom, kedy si občania môžu „slobodne“ vybrať nejakú z vopred predpripravených bábok, ktorá im má vládnuť. V praxi je jedno, ktorú stranu politického spektra si voliči vyberú. Či je to pravica alebo ľavica, politici z oboch strán spektra sú v skutočnosti financovaní a zaviazaní rovnakým sponzorom, pričom týmto financovateľom je potom jedno, kto vo voľbách zvíťazí.

Ak sa predsa len vyskytne „chyba v matrixe“ a do volieb začne kandidovať strana, ktorú sa nedarí finančne „podchytiť“, tak nasleduje snaha túto neposlušnú skupinu mediálne diskreditovať (označovaním za krajnú pravicu, krajnú ľavicu, extrémistov, neonacistov a podobne), poprípade blokovať mediálne informácie o tejto strane, aby sa o nej dozvedelo čo najmenej ľudí. Preto je tak dôležité pre oligarchov mať okrem politických strán pod kontrolou aj všetky mienkotvorné média.

Politici pred voľbami radi sľubujú, čo všetko zrealizujú, až sa dostanú do vlády. Na základe toho ich ľudia volia. Ale keď sa strany dostanú do vlády, tak začnú vykrúcačky: „skladáme koalíciu, treba robiť kompromisy, nie je možné splniť všetky volebné sľuby“. Takáto argumentácia by sa ešte dala pochopiť. Lenže v praxi politici po nástupe do vlády začnú ako prvé realizovať body, ktoré nemala vo volebnom programe ŽIADNA z koaličných strán… WTF!!!

Niekedy sa situácia vyhrotí do tej miery, že politici pretláčajú agendu proti drvivému nesúhlasu väčšiny populácie krajiny (LGBT témy odmietalo 75-90% obyvateľstva, imigrantskú agendu dokonca až 98% obyvateľstva). Tvrdošijné presadzovanie tém, ktoré odmieta celá populácia v krajine, vrátane vlastných voličov jasne ukazuje, že politici sa v skutočnosti zodpovedajú niekomu inému, než svojim voličom.

———

Za posledné roky som sa stretol s viacerými veľmi zaujímavými článkami, ktoré poukazujú na slabé miesta súčasného „demokratického“ zriadenia a ktoré sa hodia tu stručne spomenúť:

Proč je demokracie špatnou formou vlády

https://www.youtube.com/watch?v=p2jel7l6VWk#t=30

Autor videa ponúka kritický pohľad na tému delenia politických systémov na „pravicové“, „ľavicové“ a “stredové”. Namiesto toho ponúka omnoho logickejšie delenie systémov na systémy, kedy štát určuje všetko (kam patrí rovnako dobre komunizmu aj fašizmus) až po systémy, kde štát nemá žiaden alebo skoro žiaden vplyv (demokracia, anarchia).

Roman Michelko: Dôchodky kontra demokracia

http://www.hlavnespravy.sk/dochodky-kontra-demokracia/552589

„Ak dnes pravicoví politici hovoria, že pri súčasnom nastavení dôchodkového systému bude výška dôchodkov na úrovní 30 % priemernej mzdy, znamená to, že buď chcú zaviesť pravicovú diktatúru pinochetovského razenia, ktorou zbavia všetkých neproduktívnych občanov občianskych práv, vrátane volebného, alebo budú riešiť demografický problém sociálnou eutanáziou ľudí v postproduktívnom veku. Inak povedané, ak bude v roku 2040 počet ľudí v produktívnom a postproduktívnom veku približne rovnaký, bude to znamenať len to, že práve seniori budú najvplyvnejšou voličskou skupinou. Je totiž všeobecne známe, že práve seniori sú oveľa disciplinovanejší voliči než zamestnaní ľudia v produktívnom veku. Vďaka tomu žiadna relevantná politická sila si nebude môcť dovoliť záujmy seniorov ignorovať. Ak by tak urobila, prepadla by pri voľbách.“

Prieskum – 62 % Nemcov tvrdí, že v Nemecku už nie je demokracia

http://www.prvnizpravy.cz/zpravy.php?id=065d24fe-bc63-11e4-98e0-003048df98d0&language=cs&preview=true

„Dvacet procent Němců věří, že jejich současné životní podmínky nezlepší žádná reforma, ale jen revoluce … Podle studie 60 procent Němců žijících na východě považují socialismus za dobrý projekt, ve srovnání s pouhými 37 procenty obyvatel na západě. Téměř 50 procent uvedlo, že si v poslední době všimli zvýšeného dohledu vůči levicovým disidentům ze strany policie a státu, zatímco téměř třetina Němců se obává, že špehování svých občanů může stát posouvat směrem k diktatuře. … A většina Němců – 62 procent – tvrdí, že německá demokracie není skutečná demokracie“

Bill Gates Says Life Would Be Better With A World Government (!!!)

http://themindunleashed.org/2015/02/bill-gates-says-life-better-world-government.html

Americký miliardár Bill Gates v rozhovore pre nemecké noviny nielenže obhajoval OSN a NATO ako jediné východisko pre svetový mier, ale otvorene povedal, že riešením globálnych problémov je jedna svetová vláda. Nie je to tak dávno, keď takéto niečo bolo považované za konšpiračnú teóriu …

Proslov o demokracii

https://www.youtube.com/watch?v=8vaUMnnRGxs

Veľmi vtipná paródia na tému ako funguje „americká demokracia“. Úryvok z filmu Diktátor (2012)

O demokracii

http://afinabul.blog.cz/1504/o-demokracii

http://amahara.cz/index.php/claanky/tenebris-illustratio/325-o-demokracii

Toto je veľmi zaujímavý článok, ktorý vymenováva problematické body spojené so zastupiteľskou demokraciou. Článok sa oplatí prečítať celý, tu je výber niekoľkých najzaujímavejších bodov:

  • Demokracia vedie k nepopulárnym vládam – v krajine nikdy nevládne strana, ktorá by naozaj mala za sebou nadpolovičnú väčšinu obyvateľstva
  • Demokracii vládnu peniaze – úspech strán vo voľbách je závislý na financiách od sponzorov, resp. bohatstve politika
  • Demokracia rozdeľuje spoločnosť – polarizácia spoločnosti
  • Demokracia ide ruku v ruke s populizmom – sľuby, sľuby, sľuby…
  • Demokracia vedie k vysokej časovej preferencii – politici sa zásadne orientujú na krátkodobé ciele, ktorých plody môžu zožať ešte počas volebného obdobia. Naopak od dlhodobých problémov a dlhodobých stratégií dávajú ruky preč.
  • Demokracia vedie k rozkrádaniu – politici, ktorí vedia, že budú pri koryte iba jedno volebné obdobie, sa snažia využiť čas maximálne na kradnutie
  • Demokracia poskytuje právo voliť aj tým, ktorí nemajú žiadne znalosti o politike
  • Demokracia je žalostne neefektívna – energia ľudí aj politikov sa spotrebováva na handrkovanie, súperenie a ohováranie, namiesto efektívneho riešenia problémov krajiny
  • Demokracia stojí na prezumpcii, že sú si všetci ľudia rovní – voliť môžu aj ľudia, ktorí na to nemajú mentálne predpoklady, ale ich hlas má rovnakú váhu ako hlas vzdelaného človeka.

 
Volby jako náboženský rituál kolektivismu

http://zalom.blog.idnes.cz/c/336656/Volby-jako-nabozensky-ritual-kolektivismu.html

Tento článok prináša zaujímavú myšlienku, že síce žijeme vo forme oligarchistickej diktatúry, ale všetci títo diktátori potrebujú voľby ako formu rituálu na „posvätenie“ svojho vládnuceho postavenia.

„Je nám zakázáno vybírat si, čím budeme doma svítit. Je nám zakázáno vybírat si svobodně, s kým vstoupíme do pracovního vztahu. Nesmíme si zvolit, zda při prodeji domu nabídneme kupujícímu informaci o jeho energetické náročnosti. Brzy si nebudeme smět vybrat, zda se v naší soukromé hospodě nebo restauraci bude kouřit nebo nebude, zakazuje podomní formu prodeje. A tak bychom mohli pokračovat dlouho. Všechny tyto zákazy mají něco společného, určitý klíčový rozdíl, jež je odlišuje od prakticky srovnatelných regulací příkazové ekonomiky před rokem 1989: stát je před nás předkládá jako něco, co je pro naše dobro a čím nás chrání. A, pokud stát nepřijde s něčím opravdu absurdním, většina veřejnosti takovým zákazům souhlasně přikyvuje.

Je tu však jedna výjimka, jedna nejvyšší odpovědnost, kterou si stále ponecháváme, ačkoliv je ve své podstatě s konceptem dnešního pečovatelského státu v rozporu. Tento rozpor se však přechází taktním mlčením. Přestože nám stát zakazuje žárovky, zakazuje nám diskriminovat, zakazuje nám ohrožovat svoje zdraví, předkládá nám bezpočet pravidel, která nás mají chránit před důsledky vlastních činů, stále smíme dělat něco, co je vlastně něčím daleko odpovědnějším a co vyžaduje nesrovnatelně víc přemýšlení, než vybrat si, zda vstoupíme do zakouřené putyky nebo raději ne: smíme se účastnit demokratického procesu, smíme volit ve volbách.“ […]

„Je to jakási moderní obdoba božského práva na vládu, o nějž opírali svou moc středověcí králové. A tou nejvyšší formulací božského práva vládnout je pak v moderním kolektivistickém státě výsledek demokratické volby, jakási nejvyšší, nezpochybnitelná forma sociologického průzkumu a vyjádření nejvyšší vůle společnosti.

Jestliže moderní kolektivisté přiznávají lidem právo volit, a tedy si vybírat, kdo bude řídit jejich životy, neznamená to samozřejmě, že by snad kolektivisté pokládali občany za kompetentní právě v této jedné jediné záležitosti. Proces demokratické volby je v jejich očích stejně jako kdykoliv jindy jen dalším jednáním sumy nepodstatných a zanedbatelných hlupáků. Volbu však kolektivisté potřebují, je to jejich šamanské vzývání, jejich mystický rituál, bez něhož se kolektivistické náboženství neobejde. Rituálu voleb se sice účastní bezvýznamní lidé, ale promlouvá mocný lid.“

Neziskovky: Od demokracie k totalite

http://medzicas.sk/neziskovky-od-demokracie-k-totalite/

„Občania z verejných prostriedkov platia nevolené subjekty, ktoré presadzujú politickú agendu. […] Bez toho, aby museli prejsť voľbami, získavajú tzv. neziskové organizácie peniaze na to, aby ovplyvňovali politické rozhodnutia, zákony, samu budúcnosť krajiny.

Ľudia z neziskoviek používajú peniaze verejnosti na presadzovanie zákonov. Nie sú to peniaze dobrovoľných darcov, sú to peniaze z daní, získané pod zámienkou prospechu pre platcu dane. Stále viac sú však používané hlavne na to, aby sa raz nastavené peňazovody neprerušili. A na získanie moci. “

Je to veľmi zaujímavý článok, oplatí sa prečítať celú verziu.

 
Americkí vedci zistili, že Spojené štáty už nie sú demokratickou krajinou

http://www.hlavnespravy.sk/americki-vedci-zistili-ze-spojene-staty-uz-nie-su-demokratickou-krajinou/607737

„Nedávna štúdia Princetonovej univerzity ukazuje, pre čie záujmy v skutočnosti pracujú americkí politici. Autori Martin Gilens a Benjamin Pages dospeli k záveru, že “ekonomické elity a organizované skupiny zastupujúce rôzne ekonomické záujmy, majú významný vplyv na politiku americkej vlády.” Skupiny zastupujúce záujmy väčšiny Američanov, majú naopak, zanedbateľný alebo dokonca nemajú žiadny vplyv na americkú politiku.

Ako poznamenáva denník Deutsche Wirtschafts Nachrichten, vedci analyzovali prieskumy verejnej mienky a zistili, že ich výsledky nemajú vplyv na politiku. Úplne opačne to bolo v prípade záujmov elít: kde sa ukazuje, že ich želania reálne vplývajú na vývoj konkrétnej politiky americkej vlády.

Podľa slov autorov štúdie “v Spojených štátoch nerozhoduje väčšina, aspoň nie v tom zmysle, že existuje príčinná súvislosť medzi prianím obyvateľov a prijímanou legislatívou.” V prípadoch, keď sa názor väčšiny obyvateľov odlišuje od názoru ekonomických elít alebo organizovaných skupín, tak väčšina prehráva. Aj keď je princíp vlády väčšiny zakotvený v ústave Spojených štátov, v praxi sa už vôbec nerealizuje. “
 

Americká administratíva začína rozbiehať systém tvrdých represií proti hlásateľom pravdy

https://m.facebook.com/permalink.php?story_fbid=424990507680894&id=152417991604815

“Americká administratíva začína totálnu vojnu proti pravde. Tvrdí to správa Paula Craiga Robertsa. Tí, ktorí vyjadrujú názory v rozpore so straníckou líniu z Washingtonu, budú označení za hrozbu. Môžu byť ľahko poslaní do jedného z koncentračných táborov postavených firmou Halliburton (staršia spoločnosť Dicka Cheneyho) za 385 miliónov dolárov.
Roberts očakáva množstvo rozličného, menej dramatického vývoja. V skutočnosti, niečo z toho sa už deje. Tu sú predpovede v bodoch, uvedené v poradí podľa ich závažnosti.

1. Autocenzúra. Tí, ktorí sa už predtým snažili dostať pravdu von bez ohľadu na následky sa stanú zdržanlivejší a náchylní k neurčitostiam pri podávaní „horúcich“ udalostí.

2. Vyhýbanie sa témam. Začnú sa vyhýbať určitým „horúcim“ udalostiam, pri ktorých cítia, že by sa dostali s najväčšou pravdepodobnosťou do problémov.

3. Reakcia na obťažovanie. Niekoľko incidentov mierneho oficiálneho obťažovania spôsobí, že určité blogy zriedia svoj obsah, alebo ho v reakcii stiahnu.

4. Zaradenie na čiernu listinu. Predstavitelia začnú cenzurovať obsah prípad od prípadu, blokovať, alebo vypnú niektoré internetové stránky, ktoré považujú za protištátne.

5. Blokovanie komunikácie. Predstavitelia sa začnú zapodievať „tvrdými prípadmi“ nespolupracujúcich jedincov, ktorí zostávajú, blokovať ich komunikáciu vypínaním mobilných telefónov, obmedzovať prístup na internet a uložením cestovných obmedzení tak, aby „tvrdé prípady“ boli nútené zostať v miestach, kde môžu byť sledované.

6. Zadržanie. Tí, ktorí budú skutočne nespolupracujúci, ktorí sa budú snažiť obchádzať obmedzenia, budú zobratí a odvlečení do vyššie spomenutých táborov.”
 

Ilúzia demokratických volieb v Amerike

http://www.zvedavec.org/komentare/2015/08/6550-iluze-svobody-v-americe.htm

Dlhý článok, ktorý pomocou množstva zdrojov dokumentuje, že zdanlivé súperenie dvoch amerických superstrán – Demokratov a Republikánov – je v skutočnosti iba divadielko pre verejnosť a že politici týchto strán sú k sebe viac než priateľskí a že je úplne bežné, že obe politické strany majú rovnakého sponzora svojich volebných kampaní.
 

Európsky parlament – Ako (ne)funguje demokracia v EU

https://diskuter.wordpress.com/2015/01/13/europsky-parlament-ako-ne-funguje-demokracia-v-eu/

Článok ukazujúci, aká falošná je hra na demokraciu v EU. Hoci je Európsky Parlament volený za mohutného mediálneho humbuku, jeho poslanci nemajú absolútne žiadne právomoci a jediné čo môžu, je odhlasovávať rôzne nezáväzné výzvy. Naopak nikým nevolená 27 členná skupina lobbystov, nazývaná Európska Komisia, má takmer diktátorské právomoci. EK, hoci neprešla žiadnym demokratickým výberovým procesom má výlučnú právomoc schvaľovať celoeurópsky platné nariadenia, ktoré sú dokonca nadradené zákonom jednotlivých členských krajín (viď príklady zákazu používania žiaroviek, zjednocovanie cien roamingu mobilných operátorov, rokovanie o TTIP zmluve, snaha nanútiť povinné kvóty na počty imigrantov, atď…)

Ako z toho von?

Žiadne jednoduché riešenie bohužiaľ neexistuje. Aspoň čiastočným riešením niektorých problémov zastupiteľskej demokracie je zavedenie referendovej demokracie, kedy by boli všetky dôležité spoločenské témy dávané na schválenie v referende (a kde by existoval jednoduchý spôsob ako vypísať “vetovacie referendum” schopné anulovať nevhodný vládny zákon). Takáto poistka by donútila vlády, aby si dobre rozmysleli, či chcú presadzovať nejakú politiku proti vôli ľudí.

Lenže ani referendová demokracia nie je úplný všeliek. Tak ako bolo napísané vyššie, všeobecným problémom demokracie je práve rovnosť hlasov. O danom probléme tak môže rovnakou váhou hlasovať odborník ako aj človek bez znalostí a ovplyvnený reklamou. A práve informačná asymetria a mediálna propaganda môže byť najvážnejšou komplikáciou pri realizovaní referendovej demokracie. Ale ako štartovný bod pri hľadaní lepšieho systému to aj tak stojí za pokus.

 

doplnené: 30.11.2015
Pokračovanie: Ako reformovať súčasný demokratický systém?

Advertisements
This entry was posted in NeDemokracia. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s