Referendová demokracia v Európe? Tragédia!

Mojim pôvodným cieľom bolo urobiť prehľad podmienok pre referendá v okolitých európskych krajinách, aby to dalo použiť ako základ k debate o uvoľnení obmedzujúcich kvór slovenského referenda.

Na moje zdesenie sa ale ukázalo, že priama demokracia v západnej európe existuje fakticky iba na úrovni frašky. Viaceré západoeurópske krajiny referendum vôbec neumožňujú a väčšina z tých ostatných umožňuje iba referendá bez akéhokoľvek záväzného vplyvu. Iné krajiny síce majú povolené referendá, ale je možné ich iniciovať iba zo strany parlamentu alebo prezidenta.

Najväčším prekvapením bolo, že najsilnejší inštitút referend existuje paradoxne v post-komunistických krajinách. Napriek silne limitujúcemu 50% kvóru je vo väčšine východoeurópskych štátov výsledok referenda záväzný, je možné hlasovať o veľmi širokej škále tém a referendum môžu iniciovať aj bežní občania.

(Text bude priebežne dopĺňaný a opravovaný. Posledná aktualizácia: 3.2.2015: doplnené Írsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko. Rozšírený text o Švajčiarsku a Veľkej Británii )

(Krajiny nie sú zoradené abecedne, ale podľa ich kultúrnej a geografickej blízkosti)

Slovensko
=========

Na vypísanie občianskeho referenda je nutná petícia s aspoň 350 000 podpismi občanov (to znamená 8% všetkých voličov)

Podmienkou platnosti je 50% účasť všetkých oprávených voličov.

Výsledok referenda sa automaticky stáva zákonom s ústavnou silou: možno ho zrušiť iba pomocou ústavnej väčšiny v parlamente alebo ďalším referendom a aj to najskôr po 3 rokoch od konania referenda.

Zároveň je občanom zakázané hlasovať v referende o vybraných témach:
– základné práva a slobody
– dane, odvody, štátny rozpočet

Veľkým problémom funkčnosti referenda je požiadavka 50% účasti všetkých voličov. To masívne zvýhodňuje tábor NIE, pretože sa doň započítavajú aj ľudia, ktorí sa k táboru NIE nehlásia:
– ľudia, ktorí sú dlhodobo v zahraničí a nemôžu prísť hlasovať
– ľudia s vážnymi zdravotnými problémami, pre ktorých je náročné ísť hlasovať (typicky dôchodcovia, ľudia v nemocniciach,..)
– ľudia, ktorým je jedno, aký bude výsledok, ale sú ochotní ho rešpektovať. Títo ľudia sú dnes automaticky dávaní do tábora NIE
– ľudia, ktorí sa necítia byť dostatočne kvalifikovaní a chcú rozhodovanie prenechať lepšie informovaným. Aj títo ľudia sú dnes zarátavaní neférovo do tábora NIE
– ľudia, ktorým sa o politiku vôbec nezaujímajú (rómovia, dôchodcovia, bezdomovci,…). Aj tí sú zarátaní do tábora NIE

Rovnosť hlasov porušuje aj ten fakt, že pokiaľ chce niekto hlasovať za ÁNO, musí vynaložiť fyzickú energiu na cestu do referendovej miestnosti, zatiaľ čo hlasujúcemu za NIE stačí zostať v pohodlí domova.

Ďalším problematickým faktorom je, že o politiku sa aktívne zaujíma nanajvýš nejakých 53-58% obyvateľstva. Pre neúspech referenda potom stačí, ak v tábore NIE stojí trebárs len 5-10% z tejto skupiny aktívnych voličov a účasť poklesne pod požadovaných 50%.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Referendum
Ústava SR: http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1 Články 93 až 100.

Česká republika
===============

1. Celoštátne referendum

– Ústava ČR celoštátne referendum vôbec nespomína. Jedinou výnimkou bolo referendum o vstupe do EU, kvôli ktorého konaniu bol prijatý jednorazový ústavný zákon.
– v roku 2005 česká vláda pripravovala všeobecný zákon o referende, ale napokon ho ani nedala do parlamentu.

2. Miestne referendum

– pôvodne vyžadovalo kvórum účasti min. 25% oprávnených voličov.
– v roku 2004 zvýšili kvórum účasti na 50% . V dôsledku toho viacero referend skončilo neplatných, hoci podľa pôvodnej úpravy by boli platné.
– v roku 2008 znížili povinnú účasť na 35%, pričom ale za tábor ZA musí hlasovať 25% všetkých oprávnených voličov.

3. Krajské referendum

– zaviedli v roku 2011
– na vypísanie je nutné zozbierať podpisy 6% z oprávených voličov daného kraja.
– aby bolo platné, musí sa ho zúčasniť aspoň 35% obyvateľov a zároveň 25% z celkového počtu obyvateľov musí hlasovať ZA.
– opakovať sa môže naskôr po 2 rokoch.

Aj v ČR je videť veľmi silný vplyv paradoxu hlasov NIE.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Referendum#Situace_v_.C4.8Cesk.C3.A9_republice
http://en.wikipedia.org/wiki/Elections_in_the_Czech_Republic#Referendums

Maďarsko     (aktualizované 3.10.2016, doplnené info o zmenom kvóre účasti)
========

Pri zozbieraní 200 000 podpisov ( asi 2,5% oprávených voličov) je parlament POVINNÝ vyhlásiť referendum.

Pri zozbieraní 100 000 podpisov parlament MôŽE vyhlásiť referendum.

Množstvo tém je z referenda vylúčených: ústavné zmeny, štátny rozpočet, dane, vystúpenie z medzinárodných zmlúv, vojenské operácie.

Výsledok referenda je záväzný

Pôvodne sa pre platnosť referenda požadovala 50% účasť voličov. V roku 1997 v súvislosti s chystanými referendami o vstupe do NATO a EU a obavou neschválenia sa politici rozhodli kvórum zrušiť a nahradili ho požiadavkou, aby ZA hlasovalo 25% všetkých oprávnených voličov.

V roku 2011 sa schválila nová, značne kontroverzná ústava. V jej rámci sa zjednodušil volebný systém, znížil počet poslancov a okrem iného sa vrátila 50% klauzula účasti na referende. Táto klauzla je dokonca ešte tvrdšia, pretože na platnosť/záväznosť referenda vyžaduje 50% podiel platných hlasov.

Maďarsko v rokoch 1990-2010 absolvovalo 5 referend, z toho 3 boli úspešné (vstup do NATO, vstup do EU, zákon o zrušení poplatkov v zdravotníctve) a 2 neúspešné (zákon o zmene na prezidentský systém, zákon o dvojitom občianstve).

Voličská účasť:
– 1990 referendum o zavedení prezidentského systému: 14% (neúspešné)
– 1997 referendum o vstupe do NATO 49,2%
– 2003 referendum o vstupe do EU 45,6%
– 2004 referendum o dvojitom občianstve 37,5% (neúspešné. Hoci ZA hlasovalo väčšina zúčastnených, počet hlasov ZA dosiahol iba 24% z celkového počtu voličov)
– 2008 referendum o zrušení poplatkov v zdrav. 50,5%

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Hungary
http://en.wikipedia.org/wiki/Elections_in_Hungary#Referendums
http://en.wikipedia.org/wiki/Hungarian_European_Union_membership_referendum,_2003
Maďarská ústava po roku 2011, str. 27 http://www.kormany.hu/download/e/02/00000/The%20New%20Fundamental%20Law%20of%20Hungary.pdf

Maďarské referendum o odmietnutí imigračných kvót bolo prvé referendum, ktoré sa konalo podľa nových pravidiel prijatých v roku 2011. V snahe o jeho zneplatnenie vyzývala maďarská opozícia na bojkot účasti, resp. vhodenie neplatného lístka. Výsledky: účasť 43,35%, počet platných hlasov 40,41%. Z nich 98,34% ľudí odmietlo zavádzanie imigračných kvót. Opozícia aj vláda prezentovali výsledok ako svoje drvivé víťazstvo. Napriek tomu, že výsledok referenda bol pre vládu nezáväzný, Orbánova vláda vyhlásila, že ho bude rešpektovať a zapracuje ho do zákonov, poprípade aj do zmeny ústavy. Pre porovnanie, účasť v posledných parlamentných voľbách bola 61,3%.
https://en.wikipedia.org/wiki/Hungarian_migrant_quota_referendum,_2016

Poľsko
======

1. Celoštátne referendum

– pre platnosť referenda je nutná účasť 50% voličov. Následne je výsledok záväzný.
– v súvislosti s celoštátnym referendom boli v poľsku viaceré zádrhely. Wikipédia spomína, že parlament odmietol vypísať v roku 2013 referendum napriek 1 000 000 podpisov. Taktiež sa spomína referendum o schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, ktoré poľská vláda po zamietnutí vo Francúzsku preventívne odložila na neurčito. (bohužiaľ neovládam polštinu natoľko, aby som zistil, o čo presne šlo)

2. Lokálne referendum

– vyžaduje 10% podpisov obyvateĺov danej oblasti (resp. 5% z populácie daného regiónu – neviem v čom sa to líši)
– požadovaná účasť je 30% voličov.
– existuje možnosť pomocou lokálneho referenda odvolať miestnych politikov

http://pl.wikipedia.org/wiki/Referendum

Rakúsko
=======

V Rakúsku je inštitút celonárodného referenda absolútne nefukčný, pretože jeho výsledok nie je pre vládu nijak záväzný.

Na vypísanie referenda je nutných 10 000 podpisov.

Pokiaľ sa za otázku vysloví viac než 100 000 ľudí, musí parlament o téme jednať. Výsledok referenda je ale iba “doporučujúci” a parlament ho nemusí vziať do úvahy.

Jedinou formou záväzného referenda je referendum o odvolaní prezidenta.

http://zpravy.e15.cz/zahranicni/politika/rakousko-usporada-referendum-o-vystoupeni-z-evropske-unie-1151705

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Austria

Nemecko
=======

Po skončení 2. svetovej vojny sa do nemeckej ústavy dostalo iba minimum prvkov priamej demokracie.

Celoštátne referendá sa týkajú výlučne 2 tém:
– prijatie úplne novej ústavy (čiastkové zmeny v ústave referendum nevyžadujú)
– zmena hraníc spolkových republík

Ani na úrovni spolkových republík nie je situácia lepšia. Až na vzácne výnimky sú referendá vo všetkých spolkových republikách nezáväzné (označované pojmom “Volksbefragung”, t.j. niečo v ako “prieskum verejnej mienky”). Z toho dôvodu bývajú referendá používané iba veĺmi zriedkavavo.

V súčasnosti sa v Nemecku začínajú objavovať snahy zaviesť povinnú platnosť výsledkov referend.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Germany

Švajčiarsko
===========

Švajčiarsky referendový systém sa skladá z troch nástrojov:

1. Občianska iniciatíva
…rieši zmeny v ústave
…petíciu inicializuje 7členný petičný vývor
…vyžaduje 100 000 podpisov (2% voličstva)
…vláda môže navrhnúť podobný menej radikálny návrh a presvedčiť tak niekedy organizátorov, aby referendum stiahli.
…na úspech je nutná väčšina z celkových hlasov a zároveň väčšina hlasov vo väčšine kantónov. Kvórum účasti nie je

2. Ľudové referendum
…umožňuje veto schválených zákonov.
…treba do 100 dní od publikovania zákona získať 50 000 podpisov (1% voličov).
…vláda sa snaží predchádzať týmto vetovacím referendám a o schvaľovaných zákonoch podrobne diskutuje so svojimi odporcami.

3. Povinné referendum
…o zákonoch alebo rezolúciach týkajúcich sa zahraničnej politiky

Podrobne je to rozpísané v príručke Moderní přímá demokracie:
http://www.pdf-archive.com/2014/06/03/modern-p-m-demokracie-v-carsko-esk-dialog/modern-p-m-demokracie-v-carsko-esk-dialog.pdf

Vo švajčiarsku nemajú ani prakticky žiadne obmedzenia referendových tém, s výnimkou niektorých vážnych tém medzinárodného práva.

podľa zdroja: http://vlkovobloguje.wordpress.com/2014/09/24/prima-demokracie-drobne-ohlednuti/

Švajčiarsko je zaujímavé tým, že má približne 12 referend každý rok, zoskupených do blokov každé 3 mesiace. V referende sa tak naraz hlassuje o 4 rôznych otázkach a približne polovica z nich je zamietnutá výraznou väčšinou hlasov. Takže nehrozí, že by kvôli zrušenému kvóru a nízkej účasti prechádzali blbosti.

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Swiss_federal_referendums

http://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_eidgen%C3%B6ssischen_Volksabstimmungen

Francúzsko
==========

Inštitút referenda bol do Francúzskej ústavy zavedený za čias Charlesa de Gaulla, kvôli jeho snahám prehlasovať nesúhlas parlamentu.

V zásade je možné vyhlásiť referendum iba dvomi spôsobmi:

1. z iniciatívy prezidenta
2. z iniciatívy členov parlamentu (1/5 poslancov podporená 1/10 registrovaných voličov)

a cieľom je hlavne snaha zrušiť nejaký schválený zákon.

Okrem toho je možné použiť referendum na presadenie zmien v ústave, pokiaľ samotný parlament nie je schopný zozbierať 3/5 ústavnú väčšinu. Vstup do EU bol vnímaný ako zmena ústavy a preto podliehal referendu.

Vzhľadom na komplikovanosť procesu je referendum vo Francúzsku využívané iba minimálne.

http://en.wikipedia.org/wiki/Elections_in_France#Referendums

Veľká Británia
==============

Technicky vzato sú referendá vo Veĺkej Británii nezáväzné. Akýkoľvek výsledok referenda je totiž možné následne zmeniť parlamentom. Z toho dôvodu majú referendá v Británii nanajvýš demonštratívny účinok smerom k vláde.

Posledné veľké referendum v Británii sa konalo v roku 2014, kedy región Škótska hlasovalo o otázke svojej nezávislosti. Po tesnej a napätej kampani referendum skončilo s 55% PROTI nezávislosti. Samotné hlasovanie sprevádzali viaceré kontroverzie:
– hlasovanie bolo umožnené aj cudzincom, žijúcim na území Škótska a naopak Škóti žijúci v ostatných regiónoch VB hlasovať nemohli.
– objavili sa početné podozrenia, že sčitovanie hlasov bolo sfalšované a hlasy za nezávislosť boli pripočítané do tábora proti
– predreferendová kampaň bola spojená s mimoriadne silným mediálnym tlakom vrátane mediálneho zastrašovaním obyvateľstva (napríklad hrozbami okamžitého vylúčenia z EU)

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#United_Kingdom

Írsko
=====

V Írsku musí byť každá zmena ústavy odsúhlasená referendom.

Dodnes sa konalo už 30 takýchto referend.

Zmena je najprv schválená parlamentom, potom posunutá na schválenie v referende a na záver podpísaná prezidentom (ktorý ju ale už nemôže zablokovať nepodpísaním).

K výsledku referenda stačí obyčajná nadpolovičná väčšina hlasujúcich. Nie je žiadna podmienka povinnej minimálnej účasti.

Referendá, ktoré stoja za zmienku:
– v roku 1995 tesnou väčšinou 50,3% voliči zlegalizovali rozvody.
– Írsko je tiež známe tým, že bolo jedinou krajinou, kde voliči hlasovali o Lisabonskej zmluve. Tú v roku 2008 voliči v referende odmietli a tak bolo Írsko prinútené o rok neskôr o zmluve hlasovať znovu.

Okrem ústavného refenda spomína írska ústava tiež tzv. “obyčajné” referendum. Doteraz sa však žiadne také referendum nekonalo.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Ireland

http://en.wikipedia.org/wiki/Amendments_to_the_Constitution_of_Ireland

Belgicko
========

Vôbec nemá povolený inštitút referenda

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Belgium

Holandsko (aktualizované 3.10.2016)
=========

Až do roku 2015 nemalo Holandsko vôbec povolený inštitút referenda.

Aby sa umožnil vstup do EU, bol prijatý dočasný zákon, umožňujúci jednorazové konanie referenda o vstupe do EU.

V roku 2015 bol schválený zákon umožňujúci konať konzultatívne (nezáväzné) referendá. Ich účelom je možnosť odmietnuť nejaký čerstvo schválený zákon.

Na vyhlásenie je treba 300 000 podpisov (približne 2,3% celkového počtu voličov). V prvom kroku musia organizátori v priebehu 4 týždňov od vyhlásenia zákona získať 10 000 podpisov. Následne je pozastavená platnosť zákona a v priebehu ďalších 6 týždňov musia získať dokopy 300 000 podpisov.

Kvórum minimálnej účasti je 30% z oprávnených voličov.

V prípade, že je zákon v referende odmietnutý, jeho aplikácia do praxe je odsunutá na neurčito. Vláda následne musí zákon buď zrušiť alebo môže výsledok referenda prehlasovať novým zákonom.

Výsledkom referenda nie je možné meniť ústavu, ústavný zákon má vždy prednosť, bez ohľadu na výsledok celonárodného alebo lokálneho referenda.

V roku 2016 sa konalo referendum o odmietnutí asociačnej dohody medzi EU a Ukrajinou. Bez ohľadu na otázku sa však referendum stalo referendom o všeobecnom nesúhlase s imigračnou politikou EU. Vláda dúfala, že referendum bude kvôli nízkej účasti neplatné. Výsledok: Účasť 32,28%, čiže tesne ale platné. 61% voličov odmietlo asociačnú zmluvu s Ukrajinou. Holandská vláda sa týmto výsledkom dostala do trapnej pozície, kedy na ňu tlačila EU, aby výsledok referenda ignorovala a na zároveň sa bála reakcie občanov.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Netherlands

Luxembursko
===========

Konanie referend je v ústave Luxemburska definované iba veľmi stručne a nejasne.

Existujú dva typy referend:

1. Ústavné:
– na potvrdenie schválených ústavných dodatkov. Je záväzné

2. Obyčajné:
– je nezáväzné pre vládu

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Luxembourg

Nórsko
======

Referendum vôbec nie je v jeho ústave spomínané.

Síce sa konalo 6 referend, najznámejšie z nich o vstupe do EU, ale žiadne z nich nebolo pre vládu záväzné.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Norway

Švédsko
=======

Právo na referendum bolo vo Švédsku zavedené už v roku 1922, spolu so všeobecným volebným právom.

Má dva typy:

1. Ústavné: na potvrdenie zmien v ústave. Je záväzné

2. Bežné: je nezáväzné. Všetky referendá, čo sa vo švédsku konali, boli z tejto kategórie

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_in_Sweden

Fínsko
======

Ústava umožňuje iba nezáväzné referendá. Podmienkou ich vyhlásenia je 50 000 podpisov, výsledok parlament prerokuje, ale nie je nijak záväzný.

Za posledných 100 rokov boli preto iba 2 referendá, z toho jedno o vstupe do EU.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Finland

Dánsko
======

Má dva typy referend:

1. Vetovacie referendum
– umožňuje zrušiť zákon prijatý parlamentom.
– k vyhláseniu je treba 1/3 členov parlamentu

2. Potvrdenie presunu suverenity na medzinárodnú organizáciu (EU,…)
– pokiaľ parlament nezozbiera 4/5 väčšinu, tak sa musí povinne konať o otázke referendum

V oboch prípadoch je nutné, aby ZA hlasovalo 30% všetkých voličov.

V praxi sa konali referendá o medzinárodných zmluvách vždy, aj keď mal parlament požadovanú 4/5 väčšinu na schválenie. Výnimkou sa stalo až schvaľovanie kontroverznej Lisabonskej dohody, kedy parlament referendum neumožnil.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Denmark

Slovinsko
=========

Jediným refendom v histórii Slovinska bolo referendum o nezávislosti z roku 1990, kde sa 93% voličov vyslovilo za vyhlásenie nezávislosti. V reakcii na to juhoslovanská vláda poslala do krajiny tanky.

Viac informácií o súčasnom referendovom systéme angl.wikipédia neposkytuje.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Slovenia

Chorvátsko
==========

V referende v chorvátsku sa môže hlasovať o ľubovoľnej téme, ktorá prináleží či už parlamentu alebo prezidentovi.

Na vypísanie referenda treba zozbierať podpisy 10% voličov a to v priebehu 15 dní !

Pôvodne existovalo v chorvátsku 50% kvórum povinnej účasti, ale v dobe hlasovania o vstupe do EU sa vláda obávala neúspechu referenda a tak kvórum zrušila. Keď sa v roku 2013 konalo referendum o zákaze homosexuálnych svatieb, vláda na poslednú chvíľu zvažovala vrátenie 50% kvóra, ale napokon k tomu nenašla odvahu.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Croatia

Srbsko
======

Konalo sa jediné referedum a to v roku 2006 pri schaľovaní novej ústavy.

Bolo nutné 50% kvórum účasti a ústava bola schválená iba veľmi tesnou väčšinou.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Serbia

Španielsko
==========

Príklad Španielskej provincie Katalánsko dobre ilustruje, že aj keď v krajine existuje inštitút referenda, vláda ho môže podľa ľubovôle ignorovať, mariť alebo dokonca nechať zakázať.

Keďže som odkázaný iba na google translátor zo španielskej wikipédie, tak neručím za správne pochopený význam.

Španielske referendá sú pravdepodobne iba konzultatívne (nezáväzné)

Autonómne oblasti (Baskicko, Katalánsko, Galicia a Andalúzia) majú podľa všetkého právo konať si vlastné regionálne referendá, za predpokladu, že neprotirečia národnej legislatívne a MUSIA byť odsúhlasené centrálnou vládou (Toto je zrejme hlavný kameň úrazu Katalánskeho referenda).

(a to je všetko, viac z toho prekladu nevydolujem)

https://es.wikipedia.org/wiki/Referendos_en_España

Portugalsko
===========

Referendum vyhlasuje (ak sa tak rozhodne) prezident, na návrh vlády alebo parlamentu.

Pre platnosť je nutná 50% účasť.

Výsledok je záväzný.

Obyvateľstvo pravdepodobne nemôže priamo iniciovať referendum, iba podať návrh parlamentu.

Hlasovať sa smie iba o “dôležitých otázkach národných záujmov”. Naopak sa nesmie hlasovať o dodatkoch k ústave, finančných témach a právomociach parlamentu.

V modernej histórii Portugalska sa konali 3 referendá, každé s účasťou pod 50%, takže neboli záväzné. Vlády napriek tomu vždy uznali požiadavky ľudí a príslušné zákony dodatočne schválili.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Portugal

Taliansko
=========

Má dva typy referend:

1. Legislatívne referendum
– používa sa na vetovanie schválených zákkonov
– na jeho vypísanie treba 500 000 podpisov (iba približne 1% voličov !!!)
– k jeho platnosti je nutná účasť 50% voličov (ak som správne pochopil)
– je záväzné
– nesmie sa hlasovať o daňových zákonoch a o medzinárodných zmluvách (!)

2. Ústavné referendum
– používa sa na potvrdenie novoprijatých ústavných zmien a dodatkov
– vyhlasuje sa iba vtedy, ak si to vyžiada parlament alebo petícia 500 000 podpisov.
– je záväzné bez ohľadu na účasť.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Italy

Grécko
======

Grécka ústava síce pozná dva typy referend (vetovacie referendum a referendum o národných záujmoch), ale doteraz neboli prijaté vykonávacie predpisy a tak sa žiadne referendum nemôže konať.

Všetky grécke referendá sa odohrali v rokoch 1920 až 1974 a týkali sa foriem ústavného zriadenia (rušenia a znovuobnovovania monarchie). V roku 1974 bola schválená parlamentná republika a odvtedy sa už žiadne referendum nekonalo.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Greece

Doplnené 3.10.2016

V poslednom desaťročí sa Grécko stretlo s dvomi škandalóznymi referendami, resp. pokusmi o ne.

Prvým prípadom bol pokus gréckeho premiéra Papandrea z 1.11.2011, kedy grécka vláda v atmosfére debát o eurovale, hrozbe kolapsu eurozóny a hrozbe finančného bankrotu Grécka vyhlásila nečakane referendum o prijatí/odmietnutí 130 miliardového záchranného úveru od EU. Prieskumy udávali, že úver by odmietlo 60% voličov. Tento krok vyvolal okamžite obrovské rozhorčenie v zahraničí a na grécku vládu bol zo strany EU vyvíjaný enormný tlak, aby referendum zrušila. Referendum bolo pôvodne podporené jednohlasne celou vládou, o dva dni neskôr, 3.12.2012 sa však grécka vláda náhle rozpadla a stratila väčšinu, po tom, čo sa proti Papandreovi vzbúrili viacerí ministri z koaličnej socialistickej strany. EU postavila Grécko pred ultimátum, že výstup z eurozóny bude automaticky znamenať vylúčeniu z EU. O pár hodín neskôr Papandreu zmenil názor a na referende už netrvá. 4.11.2011 definitívne grécky minister financií po rozhovore s predstaviteľmi EU oznamuje, že žiadne referendum nebude. Nasledovalo hlasovanie parlamentu o dôvere vláde, kde Papandreova vláda tesnou väčšinou prešla. Napriek tomu o 2 dni neskôr, 6.11.2011 podáva Papandreau demisiu a krajina smeruje k predčasným voľbám. Hra na referendum sa skončila a Grécko prijalo drsné podmienky záchranného balíka od EU.

O niekoľko rokov neskôr, v roku júli 2015 sa k podobnému pokusu vzdoru proti nátlaku EU uchýlil grécky premiér Tsipras. V referende sa rozhodovalo o odmietnutí návrhu medzinárodných veriteľov Grécka. Referendum bolo podobne ako v prvom prípade vyhlásené bleskovo a bez verejnej debaty premiérom Tsiprasom a následný deň urýchlene schválené parlamentom. Západ bol znovu veľmi pobúrený, ale tentoraz sa im nepodarilo dosiahnuť jeho zrušenie. Napriek silnému tlaku zo zahraničia, vo výsledku 61% voličov  odmietlo návrhy zahraničných veriteľov, pri celkovej účasti 62,5% . Bez ohľadu na výsledok referenda bol v nasledujúcich týždňoch premiér Tsipras prinútený akceptovať požiadavky zahraničných veriteľov a Grécko muselo prijať ďalšie drastické ekonomické úsporné opatrenia. https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%98eck%C3%A9_referendum_o_z%C3%A1chrann%C3%A9m_programu_2015

Cyprus
======

Nemá v zákonoch žiadnu zmienku o referende.

Jediné referendum, ktoré sa konalo, bolo refendum o zjednotení ostrova, v ktorom grécki cyperčania aj tak zjednotenie odmietli.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Cyprus

Rumunsko
========

Rozlišuje niekoľko typov referend:

1. referendum za odvolanie prezidenta

2. ústavné referendum

3. všeobecné referendum o témach národného záujmu (vyhlasuje ho prezident po dohode s parlamentom)

Viac info nie je v anglickej wikipédii.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Romania

Bulharsko
=========

Vyžaduje pre platnosť až 60% voličskú účasť (!)

Presné podmienky pre vypísanie referenda sa mi nepodarilo dohľadať, ale posledné referendum bolo vypísané po získaní 500 000 podpisov (približne 7% všetkých registrovaných voličov).

Island
======

V anglickej wikipédii je text nezmyselný a google prekladač z islandskej verzie má tiež problémy. Takže brať s rezervou.

Podľa všetkého nie sú žiadne špeciálne požiadavky na účasť pri referende, stačí nadpolovičná väčšina hlasujúcich.

Možno práve vďaka tomu býva účasť na islandských referendách vysoká, pohybuje sa okolo 60-75%

Neporozumel som úplne, za akých okolností sú výsledky záväzné a za akých nie. Pravdepodobne bežné referendá sú nezáväzné a záväzné sú iba referendá iniciované parlamentov v snahe prelomiť prezidentské veto nejakého zákona.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Iceland
https://is.wikipedia.org/wiki/Þjóðaratkvæðagreiðslur_á_Íslandi
https://en.wikipedia.org/wiki/Icelandic_referendum

Litva
=====

Staršie referendové zákony vyžadovali aby ZA (!!!) hlasovalo min. 50% zo všetkých registrovaných voličov.

V roku 2002 bolo kvórum hlasov ZA znížené na 1/3 z všetkých registrovaných voličov.

Výsledok referenda je pre vládu záväzný.

Vypísanie referenda je veľmi náročné. Vyžaduje zozbieranie 300 000 podpisov (približne 12% z registrovaných voličov) počas 3 mesiacov. Následne musí byť povolené hlasmi minimálne 1/4 z členov parlamentu (pôvodne sa dokonca požadovala 1/3).

Napriek týmto komplikáciam sú referendá v Litve značne populárne medzi politikmi aj obyvateľstvom.

Reforma referendových zákonov v roku 2002 zaviedla ďalšie úpravy (je to pomerne zložité, záujemcovia nech si pozrú odkazovaný zdroj).
– zmena ústavnej vety o nezávislosti Litvy vyžaduje súhlas 3/4 registrovaných voličov
– zmena hlavných kapitol ústavy vyžaduje súhlas 1/2 registrovaných voličov
– na súhlas so vstupom do medzinárodnej organizácie stačí nadpolovičná väčšina hlasov a kvórum 1/2 z počtu voličov v posledných voľbách. Táto zmena bola prijatá iba 2,5 mesiaca pred referendom o vstupe do EU!

Od roku 1991 sa konalo 11 referend, z toho 4 boli úspešné.

(poznámka: ohľadom rôznych kvór pre platnosť referend si rôzne texty wikipédie dosť protirečia, takže brať tieto čísla s istou opatrnosťou)

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_in_Lithuania

Lotyšsko
========

Lotyšsko rozlišuje hneď 5 typov referend:

1. referendum o rozpustení parlamentu:

– na vypísanie referenda treba podpisy 10% registrovaných voličov.
– Ako nutná referendová účasť sa požadujú 2/3 z počtu voličov z posledných parlamentných volieb

2. referendum o vstupe do EU

3. referendum o podstatných zmenách podmienok v členstve EU

4. referendum o zákone s cieľom prehlasovať prezidentské veto.

– vyžaduje účasť 50% z počtu voličov z posledných parlamentných volieb

5. zmeny ústavy alebo prijatie zákona

– ústava zakazuje určité témy na referendum: štátny rozpočet, dane, branná povinnosť, vyhlásenie vojny, mierové zmluvy, medzinárodné zmuvy… Taktiež sa nedajú referendom meniť otázky ľudských a národnostných práv, práva detí, práva rovnosti a nediskriminácie… (je tam toho vymenovaného veľa)

– na vypísanie referenda je nutných 10% z všetkých registr.voličov.
– na schválenie je nutná účasť 50% zo všetkých registr. voličov. Ale napríklad na referendum o vstupe do EU stačila prostá väčšina zo zúčastnených hlasov.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#Latvia

Estónsko
========

Za určitých okolností môže estónsky parlament posunúť nejaký zákon alebo národnú otázku na záväzné referendum.

Pokiaľ tento zákon nezíska nadpolovičnú väčšinu zúčastnených voličov, prezident rozpustí parlament a vyhlási predčasné voľby.

O určitých témach je zakázané hlasovať v referende: štátny rozpočet, dane, ratifikácie a vypovedania medzinárodných zmlúv, vyhlásenie a zrušenie výnimočného stavu alebo otázky národnej obrany.

Niektoré časti ústavy môžu byť zmenené iba pomocou referenda, zatiaľ čo iné časti môžu byť menené aj inými cestami.

Estónsko zatiaľ absolvovalo 3 referendá:
– 1991 referendum o nezávislosti od Sovietskeho zväzu
– 1992 referendum o novej ústave a občianstve
– 2003 referendum o vstupe do EU

USA
===

v USA sa pojem “referendum” používa na ľudovú iniciatívu, cieľom ktorej je zablokovať nejaký už schválený zákon (či už schválený štátom alebo na lokálnej úrovni).

Ústava USA nepozná pojem celonárodného referenda. 24 amerických štátov má ale referendá zabudované v svojich lokálnych ústavách, hlavne štáty na Západe.

Prax však ukázala, že pokiaľ voliči schvália v referende “nesprávny” výsledok, vstupujú do hry súdy a množstvo výsledkov referenda proste zrušia.

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_by_country#United_States

Kanada
======

Celoštátne referendá v Kanade sú mimoriadne zriedkavé.

TODO

http://en.wikipedia.org/wiki/Referendums_in_Canada

Zoznam aktualizácií:
3.10.2016:
– aktualizovaná časť o Maďarskom referende. Opravené nezrovnalosti ohľadom 25% vs 50% kvóra, doplnené informácie o referende proti povinným kvótam na imigrantov, konanom v okt.2016
– doplnené informácie o zmenách v holandskom referendovom systéme
– doplnené informácie o dvoch posledných gréckych referendách

Advertisements
This entry was posted in NeDemokracia. Bookmark the permalink.

2 Responses to Referendová demokracia v Európe? Tragédia!

  1. diskuter says:

    Ak ste objavili v texte nepresnosti alebo chcete doplniť nejakú ďalšiu informáciu, môžete tak urobiť v diskusii pod článkom.

    Diskusia nie je moderovaná a nevyžaduje registráciu. Akurát príspevky s príliš veľkým množstvom linkov môžu byť preventívne umiestnené do fronty na schvaľovanie a zobrazia sa až s určitým oneskorením.

    Like

  2. Paul Pirovits says:

    Dali ste si s tým peknú námahu.
    Ešte sa tomu venujete?
    Na túto tému existujú navigátori:
    http://www.direct-democracy-navigator.org/
    alebo;
    http://www.idea.int/elections/dd/field.cfm?field=327

    Ja som vytvoril Mapu miestnych slovenských referend: http://www.priama-demokracia.sk/lanky/38-informacie/260-stav-miestnych-krajskych-a-celotatnych-referend.html

    Like

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s